ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jeruzalem leží pod 31. stupňom severnej šírky, na viac kopcoch. Najvyššia časť mesta leží 784 m, najnižšia (Moriah) 744 m nad hladinou Stredozemného mora. Staré mesto je ovinuté 10-12 m vysokými múrami, ktoré od Solimana v 16. storočí obnovené súc, dosiaľ v dobrom stave sa nachádzajú. Múry sú na východnej a južnej strane vrchu Moriah najvyššie, od severozápadu sú najnižšie. Na tejto strane mesta nemaly žiadneho významu. Nepriateľ sa vždy od tejto strany dostal do mesta.

Mesto má viac brán. Najkrajšia a najvýznamnejšia je brána Damašská. Všetky jeruzalemské brány sú vlastne dvojité, a treba je v nich do uhla sa otočiť, aby sme cez ne prešli. Na pravo od brány Damašskej je brána Herodesova, ešte ďalej ku doline Josaphat je brána Štefanská, ktorú Arabi menujú Bab el Sitti Mirjam (Brána Panny Marie), poneváč sa cez ňu príde ku hrobu Panny Marie. Proti Olivovému vrchu je zamurovaná Zlatá brána. Istá časť jej pochádza z časov Šalamúnových. Cez túto bránu vošiel Kristus posledný raz do Jeruzalema. Cez ňu doniesol Heraklius od Peržanov odňatý sv. kríž. Zlatá brána bývala už aj vtedy zatvorená. Za panovania križiackych kráľov otvárali ju len na Kvetnú nedeľu, aby processia s Olivového vrchu cez ňu prešla, a na povýšenie sv. Kríža. Pri stavaní terajších múrov dal ju Soliman zamurovať, a síce pre poveru Turkov, že cez ňu príde kresťanský panovník a zaujme mesto. Proti obci Siloah je Zasmetená brána. Meno stavu jej úplne zodpovie. Všetky smeti okolitých ulíc sú tu na hromade. Cez ňu by sa ani somár neprekrútil. Od južnej strany mesta je brána Sionská (arab. Bab-en nebi David). Táto viedla do kostola na Sione. Teraz ju bedlive strážia pre hrob Davidov, ktorý sa má pod sieňou poslednej večere nachádzať. K tomuto hrobu nepustia mohamedáni žiadneho kresťana. Pod hradom Davidovým zo západnej strany stála do nedávna brána Jaffanská. Roku 1900 ju zrútili, aby Vilhelm II. v slávnostnom sprievode mohol vojsť do mesta. Tak sa to stáva s pomníkmi starého veku: keď ich nepriatelia nezborili, rozhádžu ich domáci. Brána Jaffanská zaiste by radšej bola, keby o nej bolo napísané, že podľahla v obrane mesta prevažným silám nepriateľským, nežli že musela vystúpiť z cesty nemeckému cisárovi, keď prišiel k otvoreniu nového luteránskeho kostola v Jeruzaleme. Teraz videť z nej len tú stenu, ktorá je na Davidov hrad primurovaná.

Staré mesto má orientálny charakter. Domy sú bez striech, z kresaných kameňov, neobhádzané a neobielené. Sklepenie je zvonku cementom vyliate, aby mu dážd nepoškodil. Ulice sú úzke, miestami hodne strmé, schodami opatrené, niekde sklepením zakryté alebo oblúkmi preklenuté. Poneváč jesto mnoho ulíc, do ktorých slnko pre sklepenie a úzkosť nikdy nevnikne a vietor nezaveje, veru tu si neraz treba chytiť nos, aby sa človek obránil proti dorážajúcemu zápachu. Čistoty je tiež málo v Jeruzaleme, menovite v bazáre. Neraz som v ňom skĺzol na odhodenej kožke rajského jabĺčka, dyne a iných zelenín. Predavači jedál a nápojov tiež len na ulicu vylievajú pomyje.

Dľa rôznych obyvateľov delí sa Jeruzalem na štvrte. Latinská a grécka je okolo kostola sv. Hrobu, arménska na vrchu Sion, židovská pod Sionom a Moriah, mohamedánska okolo Moriah. Za múrami, zvlášte na západnej strane mesta, jesto niekoľko moderných ulíc. Pred bránou Jaffa sú židovské kolonie, ktoré Montefiore vystavil.

Jeruzalem, má asi 30 tisíc obyvateľov. Títo sú aj dľa náboženstva, aj dľa národnosti veľmi rozliční. Najviac je židov, prišlých zo všetkých strán sveta. Za nimi nasledujú mohamedáni. Kresťanov môže byť asi 10 tisíc, medzi nimi 2000 katolíkov.

Náboženský život jeruzalemských katolíkov najlepšie sa javí v kostole sv. Hrobu, v ktorom otcovia sv. Františka každý deň odbavujú pobožnosť o utrpení Pána Krista. Na nej sa zúčastní vždy pekný počet veriacich.

Katolíckych kláštorov je viac v Jeruzaleme. Františkáni majú dva kláštory. Jeden pri kostole sv. Hrobu, pre tých otcov, ktorí sú pre každodenné služby Božie v kostole potrební; druhý neďaleko brány Jaffa, s kostolom farským.

Pri Štefanskej bráne majú bieli otcovia kláštor sv. Anny.

Za bránou Damašskou bývajú Dominikáni. Majú kostol sv. Štefana mučeníka.

Od roku 1879 majú školskí bratia kláštor a počiatočné školy.

Na mieste smrti Panny Marie, od Wilhelma katolíkom darovanom, stavajú nem. Benediktini kostol a kláštor.

Z mníšiek sú v Jeruzaleme: Sestry Siona, sv. Jozefa, sv. Vincenca de Paula a Karmelitánky. Všetky, okrem týchto posledných, zaoberajú sa výchovou dietok, ošetrovaním chorých a riadením pútnických domov.