E-mail (povinné):

Štefan Kmeť:
Na východe

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Nina Varon, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Tibor Várnagy, Petra Huláková, Viera Marková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 8 čitateľov

Genezaretské jazero a Tiberias

Genezaretské jazero je dobre známo zo sv. Písma. Kristovo verejné účinkovanie asi z polovice tu sa odohralo. Pri Genezaretskom jazere povolal najmilších apoštolov Petra, Jakuba a Jána, tu predniesol učenie o prev. Sviatosti Oltárnej, mnohých nemocných uzdravil, rozmnožil v jazere ryby a utíšil jeho vlnobitie.

Jazero je tvaru podlhovastého. Jeho veľkosť si najlepšie môžeme predstaviť, keď poviem, že šírkou jazera môže sa prejsť za 2-2 a 1 hodiny, dĺžkou ale za 5 hodín. Voda jazera je sladká a pitná. Zvláštna vlastnosť jazera záleží v tom, že jeho hladina leží o 190 m. hlbšie, než hladina Stredozemného mora. Odtiaľ je aj horúčosť okolia.

Západný breh jazera je plochý, východný, proti Tiberiasu ležiaci, je veľmi strmý, akoby odťatý a od dažďa vyjarčený. Okolie jazera je krásne, zelené.

Na západnom brehu jazera leží mesto Tiberias. Mesto má svoje meno od Tiberiusa, rímskeho cisára. Jemu na česť ho vystavil Herodes Antipos, štvrtník galilejský. Čo hlavné mesto Galilee vzrástlo rýchle.

Po zaujatí Jeruzalema (70 po Kr.) utiahli sa židia do Tiberiasa, sem preložila aj vysoká rada svoje sídlo. Tu spísal Juda Hakkadoš okolo r. 200 po Kr. Mišnu (sbierku výkladov k sv. Písmu).

Kresťanstvo sa tu ťažko zmáhalo.

Terajší Tiberias má asi 3500 obyvateľov, z nich najväčšie čiastka sú židia. Kto chce originálne židovské tváre videť, nech ide do Tiberiasu. Po vrkočoch pri ušiach poznáte ich. Tu majú starú synagogu, o ktorej sväto držia, že sa v nej ukáže Messiáš, poneváč ona v zemetrasení r. 1837 neporušená ostala. Skoro všetci židia zamestnávajú sa kupectvom.

Kresťanov je v Tiberiasi veľmi málo. Stoja pod opaterou pátera Františkána. Kostol je na brehu jazera vystavený. Oltárny obraz predstavuje ten dej z verejného účinkovania Kristovho, keď oddal Petrovi kľúče čo odznak najvyššej moci. Pred kostolom je socha sv. Petra, podobná tej, ktorá je v chráme sv. Petra (v Ríme) na stene pri jeho hrobe.

Dňa 14. júla na svite slúžil som sv. omšu a o 6. hodine odišiel som do Kafarnaum. 5 silných Arabov narábalo veslami, kým sme sa za 1 a 1 hodiny do Kafarnaum dostali. Vietor im nič nepomáhal, keď aj vytiahli plachtu, museli ju hneď stiahnuť. Ja by som sa nebol dal veľmi prosiť aj ďalej plaviť sa na tichom jazere. Ale Arabi by sa mi boli poďakovali za takú žiadosť, keď sa oni už od rána potili. Neraz snímaly s hlavy červené čiapky a liali si na hlavy vodu, aby sa ochladili. V Kafarnaum som vysadol v riadnom prístave, ktorý Františkáni pre nemeckého cisára Wilhelma dali vystaviť.

Z mesta Kafarnaum už len rumy videť. Kristus sa viac ráz zdržoval v Kafarnaum. Tu povolal Matúša, uzdravil sluhu stotníkovho, svokru Petrovu, šľakom porazeného, ktorého cez krov spustili pred Krista. Tu vzkriesil dcéru Jairovu.

Na mieste Kafarnaum majú Františkáni záhradku a polia. Koľkou námahon sa oni dopracovali tejto pôdy! Hromady skál za múrom záhrady svedčia o tom. Na pozemku udržujú malý pútnický dom pre odpočinok pocestných.

Nad Kafarnaum bola obec Bethsaida, rodisko Petra, Ondreja a Filipa (Jan 1, 14.), nad touto Korozain. Neostalo z nich ničoho.

Kým som si pozostatky Kafarnauma obzrel, Arabi si pripravili cestou nalapané ryby a oddychovali pod múrom gazdovského staviska.

Ešte pred obedom vrátil som sa do Tiberiasu. Rád by som bol odohnal ženy s brehu, aby som si mohol ochladiť kožku. Ale musel som počkať do popoludnia.

Pri hojnom obede nechýbala ani Petrova ryba. Po ňom musel som uľahnúť na posteľ. Bola tomu na príčine aj horúčosť. Okolo 4. hodiny vyšiel som na námestie Tiberiasu, ktoré som ale len za mestom našiel. Mízerný bazár páchnul cibuľou a cesnakom, nečistoty bolo v ňom vyše práva. Keby ma nebol trápil smäd, nebol by som sa ani obzrel o toto židovské hniezdo. Tak som ale hľadal limonádu.

Pred domami úzučkých ulíc vrážal som do detí až priveľmi letno oblečených a do zaháľajúcich žien. Von za mestom viedla cesta popri židovskom cintoríne na brehu jazera. Tu ma niekoľko židov s krikom predbehlo. Otec držal syna sediaceho na koni alebo oslovi a uháňal sohriať sa do 47 R. horúcej železnej vody. Ja som bol rád, že som sa mohol ponoriť do jazera a aspoň na chvíľu zastaviť tok potu, a tuto potomci Israela sa ešte idú hriať. Či ich tá cibuľa tak veľmi chladila? A krivé nohy im ani horúca voda nenapraví!

Ktorým nestačilo na kúpeľ, odbavili si kúpanie v jamách pri stoku horúcej vody vykopaných. Jednoho dieťaťa mi veru bolo ľúto. Červené ostalo ako rak, keď ho matka do vody ponorila.

Dňa 15. júla o 4. hodine ráno sedel som už na oslovi. Nočná horúčosť ma donútila k tak včasnému vstávaniu, lebo som skoro nič nespal. Cieľ cesty bola Kána, miesto prvého verejného zázraku Ježišovho. Mal som sa ponáhľať, aby som mohol v Káne sv. omšu slúžiť.

Ťažko mi bolo opustiť okolie Genezaretu. Mnoho ráz obzrel som sa na jazero, vzpomínal som na deje s týmto krajom spojené, aby som si ho tým živšie zachoval v pamäti.

Nad kotlinou Genezaretského jazera je dvojitý kopec. Tu držal Kristus reč o ôsmich blahoslavenstvách. Toto okolie je aj preto pamätihodné, poneváč tu utrpeli r. 1181 Križiaci od Saladina veľkú porážku. Na kopci osmoro blahoslavenství stál stánok Guida, jeruzalemského kráľa. Tu ho zajali s mnohými poprednými plukovníkmi. Vtedy sa dostal aj kus kríža do rúk Turkov.

Asi hodinu som išiel hradskou medzi roľami, na ktorých rozličný statok sa popásal. Tu má byť aj to pole, na ktorom učedlníci v sobotu vymŕvali zrno a od Farizeov z nesvätenia soboty boli obviňovaní. (Mat. 12.) Odraziac sa s cesty na chodník, vedúci do obce Turan, skalnatou dolinou prišiel som do Kány.




Štefan Kmeť

— rímskokatolícky kňaz a spisovateľ. Známy tiež pod pseudonymami Dr. Kmeť-Špaňodolinec, Dr. Španod, Dr. Špaň, Dr. Špaňodolinec, Špaňodolinec Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.