ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pri dverách, proti tureckému divánu, sú schody. Týmito som vyšiel so sprievodom krížovej cesty na Golgothu, miesto ukrižovania Krista. 18 strmých schodov vedie s kostolnej pôdy na Kalvariu. Nad schodami je dvojitá, lampami a sviecami osvetlená kaplna. Pravá polovica kaplny prináleží katolíkom, ľavá schismatikom.

Blízko schodov je v dlážke mramorová hviezda. To je miesto, na ktorom Krista z rúcha vyzliekli (10. stanica). Na predku je katol. oltár s obrazom, predstavujúcim ukrižovanie Krista (11. stanica). Oltár dal postaviť Ferdinand Medici r. 1587. Obraz je majstrovské dielo, živo predstavuje city, ktorými bolo plné srdce Kristovo pri ukrižovaní. V ľavej polovici kaplny je miesto, kde bol Kristus s krížom povýšený (12. stanica). Tu majú Gréci oltár. Pod oltárom je diera, do ktorej bol kríž zasadený. Cez striebornú hviezdu, na nej pripravenú, hlboko som siahol do diery. Na ľavom boku oltára je tá rozpuklina, ktorá následkom zemetrasenia na Golgothe povstala. Táto je 1 a 1/2 m dlhá, viac metrov hlboká a do 15 cm široká. Rozpuklinu som videl aj z boku, a síce v kaplne Adamovej, ktorá je zrovna pod Kalvariou.

Na stene medzi oltárom katolíckym a schismatickým je oltár Sedmiboľastnej Panny Marie (13. stanica). Panna Maria drží v lone mrtvé telo Kristovo.

So stropu (sklepenia) kaplny visia mnohé a krásne lampy, ktoré jednotlivé cirkve udržujú. Kaplna je nízka a bez svetla lámp celkom tmavá. Tu panuje hrobové ticho, ktoré len slabý hlas kňaza, slúžiaceho sv. omšu, prerušuje. Tým hlučnejšie je, keď prídu Arméni a Kopti so sviečkami a kadidlami, aby svoju pobožnosť odbavili.

S Kalvarie pošla processia dolu schodami a zastala pri kameni balzamovania. Krista s kríža sňatého na tomto mieste pomazali a zabalili do plachiet. Mramorový kameň je asi 1 m široký a 2 m dlhý. Okolo neho je viac veľkých svietnikov a visí mnoho lámp. Pri tomto kameni prijímajú patriarchu jeruzalemského, keď príde na veľkonočné sviatky služby Božie odbavovať.

Procesia pokročila v ľavo a prejdúc vedľa miesta, kde stály ženy, kým telo Kristovo zabalzamované bolo, pomedzi stĺpy dostala sa pred kaplnu sv. Hrobu (14. stanica). Po odbavení modlitby šli sme do kaplny Františkánov na požehnanie Prevel. Sviatosťou.

Po skončení krížovej pobožnosti vrátil som sa pod kupolu, aby som do komôrky Hrobu nazrel. Nešlo to tak ľahko. Aj iní mali tú samú túžbu. Musel som čakať, kým si niekoľkí odbavili pobožnosť a vyšli von. Za ten čas som si zvonku obzrel kaplnu. Postavená je po ohni roku 1808. Kaplna je 8 m dlhá, 3 a 1/2 m široká a vysoká. Gréci vystavili na ňu cibuli podobnú vežičku, vonkajšie steny obložili červeným pieskovcom a nápismi zaplnili. Vo veľkonočné sviatky schismatikov býva navešaná lampami tak, že na nej skoro steny nevideť. Kaplna nemá obloka, jediným otvorom sú dvere na východnej strane. Pred nimi stojí 8 veľkých svietnikov. Priestor medzi dvermi kaplny a stenou schismatikov prináleží katolíkom. Na ňom spievajú údovia chóru počas rannej sv. omše. Nad vchodom je obraz vzkrieseného Krista s odznakom Františkánov.

Kaplna je na spôsob starých židovských hrobov postavená. Má prednú komoru, ktorá je asi 3 a 1/2 m dlhá a 3 m široká. Jej steny sú mramorovými tabličkami kryté a stĺpikami zdobené. Na prostredku kaplny je nízky stĺp, označujúci miesto, kde ženy videly anjela po zmrtvýchvstaní Kristovom. Na sklepení kaplny visí 15 lámp. Z nich prostredných 5 prináleží katolíkom, ostatné patria Grékom, Arménom a Koptom.

Tu som čakal, kým na mňa prišiel rad, vstúpiť do komôrky samého Hrobu. Nikto sa tu netlačil, nikto sa nepredbehoval, každý vedel, na akom mieste sa nachádza, dal si času na návštevu. Kľačiaci som sa približoval ku nízkemu otvoru vnútornej komôrky, ktorá v sebe obsahuje hrob Kristov. Nejednomu som v duchu pomáhal, mimovoľne krčiac plecami, keď cez otvor vchádzal a von vychádzal. Tým ľahšie mi padlo, keď na mňa prišiel rad. Modlil som sa. Videl som oslávenú podobu Krista, a zase som si predstavil prázdny hrob, ku ktorému som mal pristúpiť. Koleno za kolenom šúchajúc, vošiel som do komôrky, ktorá je voľačo vyše 2 m dlhá a ani 2 m široká. Na pravo (od vchodu) je oltár. Pod ním som namakal mramor, ktorý kryje pôvodný kameň hrobový, ak ešte z neho voľačo ostalo. Schismatici totižto pri stavaní kaplny roku 1808 oblámali skalu sv. Hrobu a chceli ju do Konštantinopolu zaviezť. Loď aj s nákladom utonula v mori. Nad oltárom sú 3 obrazy Vzkrieseného. V kameni vykresaný obraz prislúcha Grékom, na ľavej strane je obraz Arménov, na pravej je obraz katolíkov. Tento je z čistého striebra vyhotovený a predstavuje Krista dľa maľby Rafaelovej; je 125 cm vysoký a 67 cm široký. Daroval ho kardinál Antonelli.

Vnútorné steny komôrky sv. Hrobu sú mramorom kryté. So stropu visí 43 drahocenných lámp. Z nich majú katolíci 15, ostatné sa delia medzi schismatikov. Vôňa sviežich kvetov, oleja a temianu naplňuje túto komôrku ťažkým povetrím.

Katolícki kňazi môžu na sv. Hrobe len do pol 8. slúžiť sv. omšu. Preto sa treba popredku hlásiť v sakristii o dovolenie. Ja som 25. júla slúžil sv. omšu nad sv. Hrobom. Keď som o 5. hodine ráno k oltáru pristúpil, už bola predná komôrka plná nábožných pútnikov. Jemné plachty kryly mramor oltára, na ktorom bolo 6 strieborných svietnikov postaveno. Medzi nimi stál krásny kríž. V deň sv. Jakuba ap. som slúžil votívnu sv. omšu o vzkriesenom Kristovi. Posluhoval mi jeden brat Františkán. Ostatní prítomní na sv. omši boli v kaplne pred hrobom.

Ako kňaz si žiada obetovať sv. omšu na mieste víťazstva Kristovho nad smrťou, tak aj pútnici si žiadajú tu prijať Krista vo Velebnej Sviatosti. Ku sv. prijímaniu pristupujúci oznámia sa posluhujúcemu Františkánovi, ktorý dá kňazovi na prepodstatnenie potrebné hostie na oltár. Prisluhovanie sv. prijímania sa tak deje, že po jednom kľakajú do otvoru komôrky a po prijatí odstupujú nasledujúcemu.

Keď je mnoho kňazov, ktorí si žiadajú sv. omšu slúžiť na sv. Hrobe, pomôžu si tým, že niektorí ostanú aj cez noc v kostole a včas ráno začnú slúžiť. To je menovite vtedy potrebno, keď sa vie, že Turci neskoro otvoria kostol.

Každý deň o 3/4 na 7 slúžia Františkáni spievanú sv. omšu. Pod touto sv. omšou stál kavas (úradný sluha) Františkánov pred dvermi kaplny a niektorých nepustil k nej. Mne to napadlo. Zvedavý na príčinu, spýtal som sa jednoho Františkána, prečo to kavas robí? Odpoveď znela takto: „Kým my máme úradné služby Božie, považujeme si sv. Hrob za náš výlučný majetok. My musíme byť veľmi obozretní ohľadom svojho práva. Ináčej by sme o všetko prišli.“

Po spievanej sv. omši zavrel kavas dvere vonkajšej kaplny a nepustil nikoho dnu, kým si Františkáni neposberali veci ku sv. omši potrebné. Od pol 8. nemôže viac katolícky kňaz slúžiť na sv. Hrobe.

Nad kaplnou sv. Hrobu je veľká dutina, stojí na 18 stĺpoch a je 55 m. vysoká a 20 m. široká. Svetlo dostáva cez štít. Na celej kupole nevideť ani kríža, ani sv. obrazu, ako nejakú chyžu polepili ju maľovanými papierami, ktoré sa už samy pýtajú dolu.

Zpod kupoly šiel som k oltáru Marie Magdaleny a odtiaľ do kaplny Zjavenia Panny Marie. Nábožné podanie sdeľuje, že sa tu ukázal Kristus po zmrtvýchvstaní Panne Marii. Táto kaplna je domácou modlitebnicou. V nej odbavujú Františkáni kňazské hodinky. Odtiaľto každý deň vychádza processia na pamätihodné miesta v kostole sv. Hrobu.

Hlavný oltár kaplny je Panne Marii zasvätený. Na ňom sa schováva Prevel. Sviatosť Oltárna. Na ľavo je oltár sv. pozostatkov, medzi ktorými sa nachádzal aj kus sv. kríža. Na pravo je oltár bičovania, preto tak zvaný, poneváč tu sa nachádza kus zo stĺpa, o ktorý bol Kristus počas bičovania priviazaný.

Pri kaplne je sakristia. Zo sakristie som pokročil na ľavo a poza chór schismatikov som prišiel na sodrané, široké schody, vedúce do kostola sv. Heleny a kaplny nalezenia sv. Kríža. Cez stenu kostola sv. Hrobu vede 28 zväčša z kameňa samej pôdy vykresaných schodov do kostola sv. Heleny, a odtiaľto na pravo iných 13 na miesto nalezenia sv. Kríža. Tu našla s v. Helena 3. mája 326 tri kríže. Sv. Makar, jeruzalemský biskup, po uzdravení nemocnej ženy vyhlásil jeden z nich za pravý a pôvodný kríž Kristov. Na tom mieste je mramorový oltár s bronzovou sochou sv. Heleny. Len 3. mája slúžievajú tu Františkáni sv. omšu. Vtedy ozdobia kaplnu tepichami a osvetlia bohato. Kaplna prislúcha Františkánom.

Vyše kaplny nalezenia sv. Kríža je kostol sv. Heleny, ktorý prislúcha Abyssincom. Ošarpané a pavučinou omotané steny žalostne svedčia o nedbanlivosti majiteľov kostola, ktorý pôvodne osobitne stál niže basiliky sv. Hrobu. Nezdravé povetrie a skoro úplná tma nútily ma čím skorej vyjst z tejto na 4 stĺpoch postavenej kupoly.

Takto som ťa, milý čitateľu, povodil po všetkých čiastkach kostola sv. Hrobu, na ktoré aj katolíci majú právo. Čo sa okrem týchto čiastok nachodí v ňom, to môžem bezpečne zamlčať, poneváč to neposlúži na ozdobu, lež na špatu kostola. Sú to tmavé kúty, do ktorých schismatici nastavali obrazov a zavesili jednu-dve lampy.

V kostole sv. Hrobu, vyjmúc jeho výlučne katolícke čiastky, človek sa len pohorší. Veru to nepovznese nikoho, keď vidí v ňom postávať neučesaných schismatikov s klobúkami na hlavách, besedovať a smiať sa. Kostol sv. Hrobu býva zvlášte na Veľkú noc húfne navštívený. Kriku a stisku je vtedy dosť. V taký čas by človek skoro uznal potrebu tureckých dozorcov, keby sa nevedelo o nich, že za peniaze (bakšiš) udeľujú spravedlnosť.

Kostol najväčšmi býva znevažovaný slávnosťou sv. ohňa. Krásne a významné žehnanie ohňa u katolíkov premenilo sa u schismatikov v hrubú poveru. Ľud je toho domnenia, že v podvečer vzkriesenia Krista oheň sostúpi s neba a zapáli sviecu patriarchu, ukrytého v kaplne Hrobu. Pre tento oheň prichádza schismastikov na tisíce do Jeruzalema. Kostol býva vtedy tak nabitý, že sa v ňom ani pohnúť nemožno.

Medzi stĺpami kupoly nastavajú tribuny, ktorých miesta za drahé peniaze vydajú. Kostol sa už za rána naplní ľudom. Každý by sa chcel čím bližšie ku kaplne dostať, aby si čím skorej mohol zapáliť sviecu na vystrčenej fakli. Po poludní býva už aj kríku dosť. „Kyrie eleison!“ vyvolávajú neprestajne, až sa zjavia zástavy a vystúpi sprievod schismatických kňazov proti kaplne sv. Hrobu. Týmto už len pažby pušiek a korbáče tureckých vojakov môžu prekliesniť cestu cez nával ľudu. Sprievod kňazov trikrát obíde kaplnu, potom vojde patriarcha s jedným biskupom do kaplny a po krátkom čase tajne zapálené fakle vystrčia z obidvoch strán cez stenu. Ľudia so zapálenými sviecami robia potom všeliaké čarodejné pokusy a hľadia sa dostať cez zástup von. Osobitní posli bežia do súsedných kláštorov a obcí so sv. ohňom. Úbohý ľud, ktorý takým šudierstvam verí!

Ja som viac ráz navštívil kostol sv. Hrobu. To bolo aj potrebné, než som sa v ňom vyznal.

Nazrel som aj do schismatického oddielu kostola. Ich oltár má viac krásnych, v strieborných rámoch zapravených obrazov. Na mňa to taký dojem učinilo, ako keď si deti stavajú oltár, na ktorom len kopa obrázkov jesto a inšie chybí. Tak je to aj so schismatickým oltárom. Pod obrazami je krátky a úzky stôl, na ňom stojí niekoľko svietnikov. Pred obrazami visia lampy. Čistoty nieto tu mnoho, vkusu ani za mak.