ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za múrom námestia Moriah je mohamedánsky hrobitov. Napadlo mi, že na kraji cintorína mnoho žien vylihuje, zvláštnym spôsobom fňuká a narieka. To dačo znamená! A skutočne znamenalo mohamedánsky pohrab. Ženy tu čakaly na sprievod mužov, ktorí boli s mrtvolou v mešite na Moriah. Dočkal som ich, než vyšli. Napred kráčal v bielom turbane modleník, za ním niekoľko chlapov, ktorí neprestajne opakovali mohamedánske vierovyznanie: „Jediný je Boh a Mohamed je jeho prorok“. Ostatní chlapi sa hemžili okolo már, skoro za každým krokom premieňajúc sa v nesení mrtvoly. Mohamedáni si to za veľkú česť považujú, keď môžu mrtvého do hrobu niesť. Za múrom pripojili sa k nim aj ženy a s veľkým plačom sprevádzaly mrtvého až po hrob.

Tu pochovali mrtvolu hlavou proti Mekke.

Ja som sa vrátil na cestu, vedúcu do doliny Cedron. Pri tejto som vždy vídaval malomocných žobrákov, ktorí úpenlivým hlasom prosili o almužnu. Sedia opretí o kamenný plot a, vystavení úpalu slnka, bedákajú, akonáhle slyšia niekoho približovať sa. Aj tu sa im niekedy skoro zle povodí. Keď som šiel od Mrtvého mora, jeden kavas ich skoro zbil, preto že žobrali. Malomocní majú špitál nad obcou Siloa, ale neradi sú v ňom, poneváč sa im tam zle vodí.

Prejdúc vedľa týchto vývržencov spoločnosti ľudskej, zastal som si na moste nad Cedronom, hľadajúc zrakom potok. Ale nebolo tu ani kvapky vody. Len zimný dážď naplní koryto zase.

Za kamenný mostom obrátil som sa ku hrobu Panny Marie. Staré podanie hovorí, že mrtvé telo Panny Marie snesené bolo s vrchu Sion do doliny Josafat a tam bolo pochované. Kresťania vystavili tu kostol a kláštor. Dnes je z neho len spodné sklepenie, ktoré v sebe obsahuje prázdny hrob Panny Marie. Ku hrobu sa vôjde cez veľkú gotickú bránu, po 48 širokých schodoch. Niže schodov je 29 m. dlhá a 6 m. široká miestnosť. Na pravo od schodov stojí osobitná kaplna s hrobom Panny Marie. Nad ním je grécky oltár, okolo neho majú kopti, Arméni, Abysinci a Syrovia svoje oltáre. Mohamedáni tiež chodia sa modliť k „Sitti Mirjam“. Celá miestnosť je krásnymi lampami osvetlená a východným spôsobom ozdobená.

Ako u nás sú milostivé miesta Panny Marie javišťami veľkej dôvery kresťanov ku Matke Božej, tak aj ku hrobu Panny Marie mnohí prichádzajú, aby si jej ochranu vyprosili. Sviatok nanebevzatia Panny Marie je slávnostným dňom tejto svätyne. Slávnosť sa odbavuje za 15 dní. Za tento čas býva okolie zastavané šiatrami, v ktorých nábožní pútnici prebývajú.

Pravým smerom od hrobu Panny Marie vedie chodník ku dverám jaskyne, kde sa Kristus potil. Sv. Písmo hovorí, že sa Kristus v záhrade Gethsemanskej vzdialil od apoštolov, čo by mohol dohodiť kameňom, a padnúc na kolená, modlil sa. Jeho zármutok bol tak veľký, že sa krvou potil. (Luk. 22, 41.) To miesto modlitby a krvopotenia je pod oltárom, ktorý je na ľavo od vchodu jaskyne. Jaskyňa prináleží výlučne Františkánom, ktorí v nej každý deň slúžia sv. omšu. Okolie jaskyne je ohradené múrom.

Druhá časť záhrady Gethsemane je za cestou, ktorá vedie na Olivový vrch. Do záhrady Gethsemane chodieval sa modliť Kristus, keď bol v Jeruzaleme. (Luk. 22, 39.) Gethsemanská záhrada je teraz vysokým múrom ohradená, na ňom sú vnútri obrazy krížovej cesty. Prostriedok záhrady je samá kvetná hrada. Niekoľko starých olív je v nej. Do tejto čiastky záhrady nesvobodno vstúpiť. Krásnou ozdobou záhrady je polovypuklý obraz v kameni (relief) od Torelli-ho, predstavujúci Krista v modlitbe pohrúženého.

Františkán, strážca záhrady, zavďačil sa mi skleničkou oleja, z olív gethsemanských vytlačeného, a obrázkom i krížom z olivového dreva, a kamienkami zo všetkých pamätných miest Jeruzalema. Po odbavenej pobožnosti šiel som ďalej na Olivový vrch.