Na východe

Vyjdúc cez bránu Damašskú, vedľa kostola sv. Štefana mučedlníka a hrobov sudcov, odrazili sme sa na pravo, lebo chceli sme vystúpiť aj na vrch Samuelov. Na tomto najvyššom vrchu v Judei (914 m) bol niekdy kostol a kláštor Premonštrátov, ktorý je teraz na mešitu premenený. Z minaretu je krásny výhľad na všetky strany. Na východ videl som nížiny okolo Jordána, na západ prímorie okolo Jaffy, pod Judskými vrchami ležal Ain-Karim, na juhu sa rozprestieral Jeruzalem.

Nebolo mi treba ani obuve vyzúvať, ani papuče naťahovať, ked videl Turek, že bakšiš nevystane, ochotne otvoril mešitu, ponechanú v podobe kostola. Mešita má svätyňu i chór.

Dolu vrchom zopakoval sa kus cesty z Nazarethu do Jeruzalema. V doline Hančna prešli sme vedla prameňa a zrúcanej obce Beth-Tulma. Tu sa stretol Ježiš s dvoma učedlníkmi, idúcimi do Emaus, pripojil sa k nim a v dome Kleofášovom zjavil sa im pri lámaní chleba.

Terajší Emaus je nepatrná obec. V ňom majú Františkáni veľký kláštor s ústavom pre klerikov. V domácej kaplne, vystavenej podporou grófa Niedlai-a, videl som obraz, predstavujúci Krista s dvoma učedlníkmi v okamžiku, keď ho poznali. Majstrovský obraz názorne vyráža veľké zadivenie a potešenie učedlníkov z prítomnosti Pána.

Roku 1902 dostavovali Františkáni nový trojloďový kostol na základoch starého, od Križiakov vystaveného. Okolo kostola videl som viac zvláštnych starožitností z rimských dôb. Mnoho cisterní svedčí o tom, že Emaus bol predtým ľudnatejšou obcou.

Na druhý deň veľkonočný prichádzajú okolití kresťania do Emaus, aby v lámaní chleba, to jest pri sv. Prijímaní účasť mali s Kristom.

Na západnom kopci nad Emausom majú mníšky sv. Jozefa malý domec. Tento má slúžiť za útulňu pre soslablé a choré mníšky. Časom budú mať okolo domu krásnu záhradu. Mníšky pochádzajú z Nemecka.

Proti hladu i smädu zabezpečený, vrátil som sa večerom Jaffanskou cestou do Jeruzalema.