Na východe

Dňa 24. júla na 4. hodinu rannú boly objednané osly do rodiska sv. Jána, Ain-Karim. Bola to veľmi príjemná vychádzka. Raňajšie chladné povetrie dodalo mi chuti na dvojhodinovú cestu. Cez bránu Damašskú pomedzi europejskú štvrť Jeruzalema vyšla cesta do poľa z obidvoch strán vinicami vysadeného. Všade bolo ešte pusto. Až po hodinovej jazde stretol som sa s naloženými ťavami.

Záhrady oznamovaly, že už nie je ďaleko rodisko sv. Jána. Pred samou obcou srazila sa cesta nadol a pomedzi ošarpané domy prišli sme ku Františkánskemu kláštoru. Len čo som sa ohlásil v kláštore, šiel som do kostola slúžiť sv. omšu. Tento krásny a veľký kostol stojí na prvom mieste medzi všetkými Františkánskymi kostolmi vo sv. Zemi. Hlavný oltár je hodne vyvýšený a zdobený je mramorovými sochami Panny Marie, Joachima a Anny, Zachariáša a Alžbety.

V ľavej bočnej lodi nachodí sa kaplna narodenia sv. Jána Krstiteľa. Jej steny sú ozdobené polovypuklými obrazmi, predstavujúcimi život Jánov. Miesto narodenia je ovenčené lampami, medzi nimi je nápis: „Tu sa narodil Predchodca Pánov.“

Po odslúžení sv. omše na oltári narodenia Jána šiel som do kaplny Navštívenia Panny Marie. Panna Maria po zvestovaní anjelskom sem prišla na návštevu k Alžbete, aby ju čo matku pozdravila. Alžbeta, potešená tým dôkazom lásky, vítala ju slovami: „Požehnaný plod života tvojho. Odkiaľ mi to, že matka Pána môjho prichádza ku mne?“ (Luk, 1, 39.) Tu spievala Panna Maria pieseň: „Zvelebuj, duša moja, pána“ a Zachariáš: „Požehnaný Pán Boh Israela“, keď sa mu po narodení Jánovom jazyk rozviazal.

V priestrannej kaplne sú dva oltáre. Hlavný oltár je s obrazom, návštevu Panny Marie predstavujúcim, bočný s obrazom Jánovho obrezania.

Po raňajkách vybral som sa na somárovi do doliny vyše Ain-Karim, kde sa aj Ján zdržoval. Chodník vedie zväčša úrodným krajom. Na mieste je prameň, ktorý zo skaly vyviera a má meno prameň sv. Jána. Pri ňom je jaskyni podobná izbička, navešaná malými obrazmi sv. Jána.

Na obed bol som v Ain-Karim. Po obede som sa vrátil do Jeruzalema.