ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prvou podmienkou prospešného cestovania je, aby sme si popredku určili plán. Kto pri cestovaní nemusí rátať s časom, je šťastný, lebo si môže pohodlne obzreť všetko, čokoľvek chce. Kto sa ale len za istý čas môže zdržovať na jednom mieste, preto že má peňaženku neveľmi tlstú, ten si má tak podeliť vychádzky, aby čas čo najlepšie využil.

Na radu správcov hospiciuma 19. júla vyšiel som z Jeruzalema do Bethlehema, aby som v nedeľu mohol videť mesto a obyvateľov.

Kto by sa vďačne nerozpamätal na svoje detinské roky, keď slovo Bethlehem tak významuplne znelo v jeho ušiach? A jako malému dieťaťu milé je videť z papieru alebo dreva urobený Bethlehem, tak milo padne každému do Jeruzalema prišlému pútnikovi ísť do mesta Bethlehema, kde Syn Boží v ľudskom tele na túto zem sostúpil.

„Poďme do Bethlehema a viďme, čo sa tam stalo a čo nám oznámil Pán“. (Luk. 2, 15.) Viezol som sa v koči do Bethlehema. Za bránou Damašskou odrazil sa sa koč na ľavo a cez novú štvrť mesta dostali sme sa ku bráne Jaffa. Vedľa rybníka Birket es-Sultan, židovskej opatrovne a kolonií nemeckých templárov vyjeli sme do poľa. Na rovine mi ukázal správca hospicia cisternu 3 kráľov. Pri nej ukázala sa druhý raz hviezda trom kráľom, idúcim do Bethlehema. V ľavo už bolo videť Bethlehem, v diaľke ligotalo sa Mrtvé more, na pravo boly obce Beth-Džala a Tantur. Posledná je preto významná, poneváč tu majú Johanniti špitál (vo sv. Zemi prvý). Nemocných ošetrujú tu milosrdní z Nemecka. Beth-Džala je obec, ležiaca na svahu vrchov Bethlehemských. Tu je katol. kostol a malé semenište pre chovancov jeruzalemského patriarchátu. Sem vychádza aj patriarcha na letné mesiace.

Na rozcestí do Bethlehema a Hebrona je hrob manželky Jakubovej Ráchel, ktorá tu porodila Benjamina a po smrti pochovaná bola. Hrob prináleží židom. Nad ním je malá budova.

Ďalej cestou viezli sme sa smerom k Hebronu, ku Šalamúnovým rybníkom. Sosadli sme pred ošarpaným domom. V ňom je vodovod prameňov, ktoré dodávajú vodu do Jeruzalema. Ja som ich nemohol videť, poneváč dozorca nemal kľúčov od budovy. Železné rúry vodovodu sú len tak poskladané na povrchu zeme.

Na pravo od prameňov sú tri nádržky. Všetky tri sú murované a obsahujú málo vody. Niže týchto stavov je nový kláštor mníšek z Montevideo (Južná Amerika), ktoré vychovávaním chudobných dietok zamestnávajú sa tu. Toto miesto má byť tou „uzavrenou záhradou“, ktorú Šalamún v piesni svojej spomína. Gotický kostol zasvätený je Panne Marii (Signora del’ Orto). Socha na hlavnom oltári predstavuje Pannu Mariu s Ježiškom na rukách, v tej podobe, ako sa 2. júla 1610 v Chiavari zjavila. Dolinou pred kláštorom vládnu mníšky. Pretvorily ju už na záhradu, ktorá dostáva vlahu zo Šalamúnskych stavov. Mníšky natešené návštevou, ponúkaly nás kávou a prosily o zaznačenie mien našich do hosťovskej knihy. Vyjdúc z kláštora, cez nepatrnú mohamedánsku obec pokračoval som v ceste pozdĺž vodovodu do Bethlehema.

O Bethleheme v sv. Písme spomína sa, že Jakub ztadiaľ cestoval do Hebrona, že Elimelech a Noemi pre hlad odišli do moabitského kraja, že Ruth na zemi Boozovej sbierala klasy a stala sa jeho ženou. Micheaš prorokoval o ňom, že z neho vyjde panovník v Izraeli (5, 2.): „Bethlehem Efrata maličký si medzi tisícami Júda, z teba vyjde, ktorý má byť panovníkom v Izraeli a východ jeho od počiatku až do večnosti.“ Týmito slovami vypísaná aj významnosť Bethlehema.

Panna Maria prišla na zápis do Bethlehema, a „tu porodila jednorodzeného Syna, zavila ho do plienok, položila do jasiel, poneváč nenašla miesta v hostínci.“ (Luk. 2.) Od narodenia Spasiteľa je Bethlehem na celom svete známy a takým ostane až do konca sveta. Nad jaskyňou narodenia Krista vystavila sv. Helena r. 326 kostol.

Tento viac ráz prerábaný starý kostol je prevažne pod mocou schismatikov. Okolo neho stoja kláštory. Pred františkánskym a arménskym kláštorom je námestie. Z neho vedú nízke dvere do siení kostola. Aký krásny obraz by tu videl človek, keby neboly v ceste múry od schismatikov postavené. Na 48 stĺpoch z jednoho kusa kameňa kresaných, spočíva strop kostola. Steny a podlaha boly niekedy krásnymi mosaikovými obrazmi zdobené. Z nich dosiaľ zachovalé sú: Vchod Kristov do Jeruzalema, Kristus ukáže sa apoštolom a Nanebevstúpenie Pána.

Najväčšou významnosťou kostola je jaskyňa narodenia Krista. Táto je vo svojej prvotnej podobe zachovaná, len pre ozdobu sú jej steny zlatom pretkávanými čalúnami zakryté. Hneď pri vlhkých schodoch je polookrúhly výklenok, ktorý 30 krásnych lámp osvecuje. To je miesto narodenia. Pod oltárnym stolom strieborná hviezda oznamuje, že sa tu narodil Kristus. Týmto oltárom vládnu výlučne Gréci. Latinský nápis hviezdy je najlepším dôkazom, že tento oltár bol kedysi majetkom katolíkov.

Niekoľko krokov ďalej, akoby v osobitnom oddiele, je oltár sv. troch kráľov a proti nemu je nízky, mramorom zdobený a mnohými lampami osvetlený kútik. To je miesto jasieľ, v ktorých ležal Kristus. Tento oddiel jaskyne prináleží katolíkom. Nad jasľami a nad oltárom 3 kráľov sú krásne obrazy. Koľký tu rozdiel medzi katolíckym a schismatickým ozdobením. Na katol. oltári všetko sa leskne, plachty prerážajú belosťou svojou tajomné šero jaskyne, celé vystrojenie je drahocenné; na schismatickom oltári len kedy-tedy horí malicherná sviečočka.

Pozdĺž jaskyne prídeme pred oltár sv. Jozefa. Oltár je na tom mieste, kde anjel naložil Jozefovi, aby vzal dieťa a šiel s ním do Egypta. Ďalej je oltár Nemluvniatok. Oba prináležia výlučne katolíkom. Tu sú aj hroby sv. Hieronyma a Pauly a sv. Eusebiusa.

Do jaskyne vstúpil som zaujatý myšlienkou tajomstvaplného deju, ktorým Syn Boží panenstvo Marie posvätil. Plný dôvery a úprimnosti kľačal som na mieste, kde sa láska a pokora Syna Božieho v tak vysokom stupni ukázala. Už sa mi zdalo, že slyším hlas anjelov: „Sláva na výsosti Bohu a na zemi pokoj ľuďom“; hneď zase som videl pobožných pastierov, ktorí sa koria Spasiteľovi.

Bethlehemská jaskyňa má tiež stráž. Od roku 1873 stojí na tomto sv. mieste turecký vojak čo strážca poriadku. Ako je to bôľne, keď na tom mieste, kde anjel ľuďom pokoj oznámil, kde sám Knieža pokoja na zem sostúpil, mohamedán musí strážiť nad pokojom a bdieť nad posvätným majetkom!

Poneváč je jaskyňa spoločná, Františkáni môžu len v isté hodiny odbavovať v nej služby Božie. Tak sme si museli podeliť čas slúženia, aby sme všetci traja mohli 19. júla na oltári 3 kráľov sv. omšu obetovať. Prvú sv. omšu bolo treba o 3 a 1/2 ráno slúžiť. Kto ju mal slúžiť, určila kartička s číslom 3 a 1/2. Ja som si ju vytiahol. Rád som sa podvolil určeniu. Prívetivý sakristián ma prišiel o 3. zobudiť. Mal som dosť času nielen obliecť sa, lež aj predpísanú prípravu vykonať. Oblečený do krásneho rúcha, nasledoval som brata Františkána do jaskyne, v ktorej už boli všetci klerici a svetskí bratia na sv. omšu shromaždení. Sv. omšu som slúžil o narodení Kristovom.

Pri spoločnej basilike majú Františkáni farský kostol, zasvätený sv. Katarine. Kostol je trojloďový a má mramorový hlavný oltár. Lavíc nieto v ňom. Bethlehemky si sadnú na dlážku, keď ustaly kľačať. O 4. ráno bol už kostol plný. Mužskí i ženské mali okrem knižky aj ružence a každý sa z neho modlil.

O 7. hodine ráno bola žiacka sv. omša. Chlapcov priviedli Františkáni, dievčence mníšky sv. Jozefa. Žiaci nespievali pod omšou, len z knižky sa ticho modlili. Za deťmi stáli dospelí v hustých, rovných radoch, ženy i chlapi osobite. Pod touto sv. omšou bol aj pár ženíchov pri sv. prijímaní, ktorí mali potom pred obedom sobáš. K nemu prišiel mladoženích z rodičovského domu bez nevesty. Túto doprevádzaly pri ustavičnom speve a tlieskaní dlaňami dievky a ženy až ku kostolu. Niektoré vošly s nevestou do kostola, ostatné tlieskaly a spievaly ďalej pred kostolom. Po sobáši odišli všetci spolu.

Bethlehemské ženské pohlavie je chýrne svojou krásnou a milou tvárou. Mužskí tak, ako aj ženské, sú prevažne nízkej postavy a nosia veru dosť ťažké odevy. Ženské nosia biele šatky na hlave. Medzi dievčaťom a ženou je v odeve ten rozdiel, že si dievča položí na holú hlavu šatku, žena ale má pod ňou vysokú, striebrom ovinutú kápku (ozdobu). Ženské pohlavie vyniká čistotou a skromnosťou.

Bethlehem je prevažne katolícke mesto. Nikde inde nenie toľko katolíkov na jednom mieste, ako v Betleheme. Asi 5000 katolíkov zaoberá sa zväčša obrábaním rolí a viníc, ako aj dorábaním náboženských predmetov z olivového dreva a perleti. Turkov je v Bethleheme veľmi málo. Domy sú všetko na poschodie a z kameňa stavané.

Bethlehem býva zvlášte na Vianoce valne navštívený od pútnikov. Slávnostné služby Božie odbavúva sám patriarcha, ktorý prichádza na koni v sprievode kanonikov a kňazov. Bethlehemskí obyvatelia vychádzajú mu v ústrety. V noci po odbavení kňazských hodiniek býva sv. omša.

Ako hlboko môže tu precítiť srdce kresťanov význam sv. noci, keď slyší slová: „Narodil sa nám Spasitel“. Zaiste má to na každého nehynúci dojem. Po polnočnej sv. omši sostúpia kňazi do jaskyne a čítajú evanjelium o narodení Kristovom.

S veľkou slávnosťou odbavuje sa v Bethleheme aj sviatok Troch Kráľov. V tento deň vychádzajú do mliečnej jaskyne. Nábožné podanie hovorí, že sa Panna Maria na úteku do Egypta v tejto jaskyni zastavila a materským mliekom Ježiška obživila. Pri tejto príležitosti padly kvapky mlieka na pôdu jaskyne a daly bielemu, mäkkému kameňu tú vlastnosť, že rozomletý a užitý vnútorne, slabým matkám dopomáha ľahko kojiť svoje dietky. Matky obstarávajú svetlo jaskyne a zdobievajú ju.

Asi tri štvrte hodiny na juh je to miesto, kde pastieri strážili nad svojím stádom a anjelom o narodení Spasiteľa boli poučení. Blízko pri ňom bola Boozova roľa, na ktorej Ruth sbierala klasy.

Pri kostole Narodenia majú Františkáni kláštor, v ktorom je niekoľko hosťovských izieb. Z rovného krovu kláštora videť až po Jeruzalem a Mrtvé more. Okrem Františkánov sú v Bethleheme mníšky sv. Siona, sv. Jozefa a Karmelitánky.

V Bethleheme obstarávajú si pútnici pamätné články, ktoré doma čo rozpomienku na sv. Zem rozdávajú. Jednatelia kupcov nás hneď pri príchode do Bethlehema obstali a silou-mocou do sklepu vtiahnuť chceli. Ja som dal prednosť Dabdoubovi, ktorého nám aj správca hospiciuma odporúčal. Dabdoub má veľký výber ružencov a krížov z dreva a perleti, strieborných i zlatých Agnusov, takže som skoro nevedel, čo mám z toľkej hromady krásnych vecí kúpiť. Majiteľ dielne nás hneď uctil citronovou vodou a cigaretami a hotový bol hneď aj na bradu dať, koľko by som bol chcel. Tu som sa stretol s jednou ženičkou z Košíc, ktorá už tretí raz prišla do Palestiny. Jednoho priateľa môjho nechcela uznať za kňaza a známeho, s nímž pred štyrma rokmi na Genezaretskom jazere sa plavila. Pomýlil ju náš šat bez kňazského odznaku.

Môžem povedať, že som sa i v Bethleheme tak milo cítil, že mi ťažko padlo v nedeľu po obede vrátiť sa do Jeruzalema. Keby som mal bývať v Palestine, zaiste by som si Bethlehem vyvolil za bydlisko. Šťastná tá ženička z Košíc, ktorá už vo sv. Zemi chce dočkať aj smrť. Poďakujúc sa Františkánom za srdečné pohostenie, vrátil som sa o 3. hodine do Jeruzalema.

Po návrate z Bethlehema ostal som v hospiciume. Bolo treba ešte dopisnice napísať. Sotva že som sa dal do tejto turistickej povinnosti, vstúpila do izby tetka z Košíc a položila na stôl za kôš hrozna. Nebolo nás treba núkať do neho, v okamžení bol prázdny. Udám cenu hrozna k vôli obznámeniu sa s trhom v Jeruzaleme. Päť kilo hrozna kúpila za 2 piastre (36 halierov). Keď sme sa podivili nad toľkou lacnotou, sdelila nám, že ona za jeden piaster (18 hal.) vyžije celý deň. Boly časy, boly, ale sa minuly, keď aj u nás bývala taká lacnota.