ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na ľavo pred rakúsko-uhorským hospiciom vede už známa ulica krížovej pobožnosti. Prv než by sme prišli na miesto prvej stanice, odrazíme sa na pravo do brány, pri ktorej stojí stráž.

Námestie chrámu (Haram eš-Šerif) je starý, zo sv. Písma známy vrch Moriah. Významnosť tohoto vrchu zná jedenkaždý, kto sa náboženstvu učil. Skoro celý židovský dejepis je s týmto vrchom spojený. Na ňom sa začala sláva židov pod panovaním Davida a Šalamúna. Chrám na Moriah vystavený bol nielen symbolom starozákonného náboženstva, lež aj stredišťom celého židovstva.

Domáci kavas vodil nás po námestí. Pri jeho sprievode nás pustili na Moriah, kam židom ani teraz nesvobodno vkročiť.

Títo môžu len zvonku oplakávať niekdajšiu slávu kostola a privolávať vykupiteľa, ktorý už prišiel. Pod južný múr námestia prichádzajú židia v piatok večer obnoviť náboženské žiale. Srdce mi svieralo, keď som zastal za skupinami dospelých židov, ktorí žalostným hlasom čítali zo starej knižky a pri tom čelom steny sa dotkýňali. Ešte bôľnejšie znely hlasy chlapcov, ktorí pri vedení svojho učiteľa v jednom kúte vyspevovali. Sústrasťou hnutý, odišiel som od steny plaču.

Námestie chrámu je 488 m. dlhé a 280 m. široké. Celé námestie je kamením vydláždené. Šalamún dal vrch Moriah násypmi vyrovnať, aby na vystavenie kostola a kráľovského palácu získal dostatočnú plochu. S boku vrchu vystavil široké a vysoké chodby, ktoré aj teraz v dobrom stave sa nachádzajú. Sklepením týchto chodieb povstaly priestranné miestnosti, ktoré sa Šalamúnovými stanmi menujú. Na prostriedku námestia stál Šalamúnov chrám a po vysvobodení zo zajatia Zorobabelský, ináč Herodianský kostol do 70. roku po Kristu.

Šalamúnsky chrám mal viacej oddielov. Za bránou, na východ obrátenou, bol dvor pre pohanov, za ním nasledoval dvor žien. V tejto sieni obetovala P. Maria Ježiša, tu ho vzal na ramená Simeon, tu videl Kristus vdovu hodiť obeť do kostolnej škryne.

Zo siene žien viedlo 15 schodov do oddielu kňazov. Na týchto schodoch spievali leviti 15 žalmov. V tomto oddiele stál obetný oltár, naproti nemu bola opona svätyne. Vo svätyni stál pozlátený oltár s temianom, stôl s chlebami a sedmiramenný svietnik.

Kostol Šalamúnov rozbúrali Chaldejci. Po vysvobodení zo zajatia vystavili ho židia znovu, nebol on ale Šalamúnskemu podobný. Roku 20. pred Kristom dal chrám Herodes nádherne ozdobiť. Následkom toho bol pravou okrasou mesta. Tento chrám bol r. 70 od rimských vojakov podpálený a ľahol popolom.

Kresťania nechali námestie stáť bez všetkej budovy. Keď prišli Arabi, dal Omar kalifa rumy kostola odnosiť a na skale starožidovského kostola dal vystaviť mohamedánsku modlitebnicu, ktorú Abd-el-Melik na krásnu mešitu prestavil. Táto viac ráz obnovená a ozdobená stojí podnes na prostriedku námestia.

Omarova mešita je krásne dielo arabského staviteľstva. Budova tvorí osmihran, ktorého každá stránka je 20 m. dlhá; budova má 30 m. vysokú kupolu.

Ešte pri studni mešity mi navliekol Turek papuče a voviedol ma severnou bránou do nej. Pred priateľmi prejavil som svoj obdiv nad príjemnými rozmerami a krásnou ozdobou mešity. Steny dolu sú vyhladené mramorom, hore emajlovými črepami. Zlaté nápisy a nákresy sú vkusne rozdelené.

Šejk nás viedol rovno ku kameňu, ktorý je uprostred mešity. Tento pokladá mohamedán za kameň obetného oltára zo židovského kostola a drží ho vo veľkej úcte. Pravda aj mnoho smiešneho hovorí o ňom. Kameň visí vraj v povetrí. Chcel za Mohamedom leteť do neba, ale ho Gabriel archanjel zadržal. Odtlak jeho ruky ukázal Turek na kameni. O diere na prostriedku kameňa hovoril Turek, že cez ňu príde Mohamed na súd do Josafatskej doliny. Pod kameňom ukázal miesta, kde sa modlili Abraham, David, Šalamún, Eliáš a Mohamed. Tento hlavou vytlačil jamu na kameni.

Po tejto zábavnej rozprávke strhol ma Turek k smiechu, keď mi pri ňom ukázal iný počerný kameň a o ňom povedal, že Mohamed nabil do neho 19 strieborných klincov, z ktorých diabol 15 ukradol, ostatné ale Gabriel archanjel zachránil. Na dôvažok svojich povedačiek riekol, že kto na tento kameň hodí jeden piaster, príde do raja. Zasmial som sa a, pochopiac šelmovstvo Turka, hodil som mu piaster, ktorý on do vačku strčil.

Poistený o raji, šiel som z tejto imposantnej budovy pred reťazovú kupolu. Na dvojnásobnom rade stĺpov spočívajúca kupola má odtiaľ svoje meno, že v jej prostriedku visí reťaz. Mohamedán povedal o nej, že pod ňou držiaval David a Šalamún súd. Reťaz mala tú vlastnosť, že keď ju nevinný chytil, mohol ju z ruky pustiť, vinný sa ale na ňu prilepil.

Ďalším predmetom obdivovania je na Moriah mešita El-Aksa. Už zďaleka videť, že táto mešita bola pôvodne kresťanským kostolom. Vystavil ho Justinian. Prúčelie a vonkajšia sieň sú gotického slohu, pochodia z križiackych časov. Mráz ma prešiel, keď som uzrel velikánske rozmery kostola. Kostol má 7 lodí. Prostredné 3 sú bez sklepenia, sám krov je spolu povalou. Stĺpy a oblúky medzi loďami sú dvojnásobné, jeden nad druhým postavené. Bočné 4 lode sú nižšie a zasklepené. Nad krížnou loďou je kupola. Svätyňa kostola bola pôvodne okrúhla, teraz má rovné steny. V jej prostriedku je výklenok zvaný „kibla“. Pri tomto je kazateľňa z cedrového dreva. Pochádza z Aleppo z r. 1168 a je bohato ozdobená rezbami v slonovej kosti a perleti. V tejto mešite mi napadly dva, železnými šramkami ovenčené stĺpy. Na otázku moju odpovedal Turek, že kto sa medzi týmato dvoma stĺpami prepchá, dokáže, že je spravedlivý. Mnohým to muselo ísť ťažko, lebo stĺpy sú už hodne ošúchané.

Pri zlatej bráne ukazujú mohamedáni ešte jednu zvláštnosť, a síce trón Šalamúnov. V malom domci má byť stolec, na ktorom Šalamún svoj život skončil. Ja som len cez sklo lízal med, čili videl som voľačo zaprášenými handrami prikryté. Dnu nás nepustili. Obíduc vedľa severného múru, vyšiel som pri kasárni Štefanskou bránou na cestu, vedúcu do Gethsemanskej záhrady a na Olivový vrch.