ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Jeruzaleme sa utvorila prvá obec kresťanská. Jej duchovnú správu sverili apoštoli Jakubovi st., čo jeruzalemskému biskupovi, ktorý bol pod Herodesom Agrippom sťatý (r. 44). Po dobytí Jeruzalema (70) mnoho utrpela aj hodnosť jeruzalemského biskupa. A trvalo to až do panovania Konštantína V.

Po vystavení svetochýrnej basiliky na Golgothe rástol počet pútnikov a tým si aj jeruzalemský biskup nabýval väčšej významnosti. Snem v Nicei r. 325 vydržiavaný určil, že jeruzalemský biskup nasleduje v hodnosti biskupa Antiochie a podriadený je arcibiskupovi v Cesarei. Rozopre medzi nimi na to pohnuly cirkevný snem v Chalcedone (r. 451), že jeruzalemského biskupa na hodnosť patriarchu povýšil a jemu celú Palestínu podriadil. Týmto výrokom stal sa jeruzalemský biskup rovným s patriarchami v Konštantinopoli, Alexandrii a Antiochii.

Kostolom patriarchu bol kostol sv. Hrobu. Preto bol osud patriarchu rovný osudu kostola. Keď sa dostala Palestina do moci mohamedánov, zanikol aj jeruzalemský patriarchát. Posledný patriarcha zahynul v mori pred Akko (r. 1291). Roku 1847 Pius IX. jeruzalemský patriarchát vnove uviedol do života, vymenujúc za prvého patriarchu Jozefa Valergu. Patriarcha býval od 1851 — 1871 v kláštore Sestier Siona a služby Božie odbavoval vo farskom kostole Františkánov. Roku 1871 patriarcha, zaujal kathedrálny chrám na Sione a vtiahnul do svojho domu. Kostol je 20 m. dlhý, 26 m. široký a je trojloďový. Hlavný oltár v ňom je dar Františka Jozefa I. Celý je z bronzu a pozlátený. V pravej bočnej lodi je oltár Prevel. Sviatosti Oltárnej, s obrazom darovaným od Napoleona III.

Okolo patriarchálneho kostola sú staviská, v ktorých bývajú kanonici, professori, missionári a klerici. Na udržanie týchto stavísk dávajú Františkáni jednu časť z tých obetí, ktoré sa na celom svete pre sv. Hrob sosbierajú. Jeruzalemskému patriarchovi je celá Palestina podriadená.