Na východe

Hlavné mesto Bulharska leží pri potôčku Bogana medzi vrchami Vitosom a Balkanom. Má široké, ale len kde-tu vydláždené ulice.

Ešte ten večer poprezeral som si mesto. Hlavné námestie zdobí nová, piatima kupolami opatrená basilika bulharského metropolity. Tu som videl prvý raz tureckú mošeu s obrazmi v predsieni. Našiel som aj katolícky kostol. Tomu som sa veľmi tešil, lebo nasledujúci deň bola nedeľa. Sem som išiel na sv. omšu, ktorú o pol siedmej slúžil biskup. Prítomných bolo málo. Osem školských bratov a deväť mníšiek bolo skoro celé poslucháčstvo.

Kostol je nové stavisko. Ako nápis nad bránou svedčí, vystavila ho štedrosť pápeža Leva XIII. Je trojloďový a vkusne maľovaný. Hlavný oltár, v renaissančnom slohu postavený, má sochu B. Srdca.

Po zadosťučinení kresťanskej povinnosti obzeral som sa po raňajkách. Našiel som húfne navštívenú kaviareň. Chcel som vojsť. Lež darmo som kľučkal na vonkajších dverách, všetky boly zamknuté. Konečne cez dvor som sa dostal do nej.

Bulharsko svätí deň Pána. Všetky sklepy a krčmy sú v nedeľu zatvorené. Len predavači potravných článkov: mäsiari a zeleninári prevádzali veselo kupectvo na uliciach. Celé hŕby cibule, petržlenu a kalerábu čakaly na ochotných kupcov.

Lejak, ktorý od rána trval, znemožnil mi ďalšie túlanie sa po Sofii. Môj belgradský dáždnik pri všetkej sile už začal prepúšťať slzy oblakov na moje biele šaty. Ešte pred obedom som odcestoval do Carihradu (Konštantinopolu).