ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vrch Sion, na ktorom aj patriarchálny kostol stojí, je preto významný, poneváč na ňom ustanovil Kristus Sviatosť Oltárnu a bol odsúdený na smrť. Vrch Sion leží na pravo od brány Jaffa, pri ohradení mesta zostal za múrami. Na Sione som navštívil javište najdôležitejších dejov sv. náboženstva. Žiaľbohu, premenené je ono na mohamedánsku mešitu.

Sprevádzaný od kavasa z hospicia, vstúpil som do dvora dervišského kláštora, kde hŕba chlapcov pri veľmi živom a neprirodzenom pohybovaní tela uši prerážajúci krik a vresk tropila.

Koľká to premena! Pred 19. sto rokmi hučal dom od príchodu Ducha sv., teraz od vrieskania mohamedánskych fanatických dervišov. Ja som mal chuť korbáčom ich vyhnať, keby som sa nebol bál následkov takého účinku. Čo som sa s takými bojovnými myšlienkami zaoberal, protivný mi bol aj ten úslužný šék, ktorý mi s veľmi vážnou tvárou uväzoval sodrané papuče. Nespustiac očí s vyskakujúcich chlapcov, vystúpil som do vrchnej siene mešity, ktorá na prvý pohľad prezradila predošlé svoje povolanie. Pekné oblúky sklepenia sú dielom gotiky. Tu má byť hrob kráľa Davida, ktorý ale Turek nikomu neukáže. Aká to protiva! Turek nedovolí kresťanovi ani pozreť na svoje náboženské predmety, sám ale aj tie najhrubšie výstupy dovolí si v katol. kostole.

Bolo by sa svedčilo pokľaknúť na tomto javišti nesmiernej lásky Ježišovej, z ktorej on seba samého dal za pokrm ľuďom veriacim. A svedčilo by sa, aby sa tu uskutočnil rozkaz Kristov: „To čiňte na moju pamiatku!“ Ani jedno, ani druhé nemôže sa stať, kým sú tu mohamedáni. Vyšiel som, hodiac okom po dvore. Staviská okolo neho sú dervišov hodné, nemajúc ani okien.

Pred bránou dervišského kláštora je to miesto, na ktorom Panna Maria dokonala život. Toto miesto daroval Wilhelm, nemecký cisár, katolíkom. Už roku 1902 stavali tam nemeckí Benediktini kostol a kláštor. Pri tomto kostole je katolícky hrobitov. Zvláštneho pomníka nenie v ňom.

Na Sione je arménska štvrť. V tejto je miesto domu Annáša a Kaifáša. Na mieste domu Annášovho majú arménske mníšky kláštor. Kde bol dom Kaifášov, je mužský kláštor. Na dvore kláštora je oltár, označujúci to miesto, kde stál Peter, keď Krista zaprel.

Uprostred kláštorov stojí arménsky kostol. Na jeho stene visia dve desky. Sú to zvony Arménov, udieraním na ne svolávajú veriacich do kostola. Kostol je trojloďový. Steny sú asi na 2 m. vysoko pokryté majolikou. Nad touto sú samé obrazy. Kostol ináč je dosť príjemný, ale mnohými reťazmi lustrovými tratí na kráse. Arménska kathedrála je najviac preto známa, že sa v nej nachodí hrob sv. Jakuba staršieho. Na ľavej strane kostola sú krásne, slonovou kosťou a perleťou vykladané dvere. Tieto vedú do kaplny sv. apoštola. Pod oltárom je to miesto, kde jeho hlava sťatá padla.

Sem chodievali dňa 25. júla Františkáni slúžiť sv. omšu. Pred niekoľko rokmi im to zabránili Arméni.