ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Olivovým vrchom menuje sa vlastne celá reťaz vrchov, ktoré ležia na východ od mesta. Dľa terajšieho stavu zaiste by nedostaly meno Olivový vrch, poneváč len kde-tu videť na nich olivový strom. Olivový vrch je 830 metrov vysoký, nad Mrtvým morom vyčnieva 1210 metrov. Na jeho najvyššom bode vystavili Rusi vežu, ktorú aj od Mrtvého mora videť.

Vyjdúc hore strmým chodníkom, sadol som si na tom mieste, kde Kristus nad mestom plakal. Františkáni majú tú kaplnu s obrazom, predstavujúcim vjazd do Jeruzalema.

Popri obci Kefret-Tur vyšiel som na miesto nanebevstúpenia Krista. Sv. Písmo sdeľuje, že Ježiš na 40. deň po vzkriesení vyšiel na horu Olivetskú, rozkázal apoštolom, rieknuc: „Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca a Syna a Ducha sv., a tak učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Hľa, ja som s vami až do konca sveta.“ (Mat. 28, 19) Potom požehnal ich a vstúpil do nebies.

Na tomto mieste vystavila sv. Helena kostol. Okolo neho povstaly mnohé pustovnícke domky, neskôr kláštor. Po dobytí Jeruzalema r. 1187 premenili mohamedáni kostol na mešitu. Steny niekdajšieho kostola ohradzujú dvor, v ktorom stojí osmihranná, kupolou opatrená mešita.

V predvečer Vstupenia ozdobujú Františkáni steny mešity, miesto šľapají Kristových obložia sviecami a v deň Vstúpenia odbavujú sv. omšu na dvore mešity. V deň Vstúpenia prichádzajú mnohí kresťania na Olivový vrch, aby aspoň v duchu šli s Kristom do neba.

Odtiaľto som šiel do kostola Karmelitániek. Ich krásny gotický kostol stojí na tom mieste, kde Ježiš učil apoštolov modliť sa. Pod sieňami do dvora kláštora otvorenými sú na stenách tabule, na ktorých sa nachádza Otčenáš v rozličných rečiach vyrytý. Zo slovanských rečí som našiel českú a poľskú.

Popri východnej stene kostola vedie chodník do Bethanie. Asi v polovici cesty stála obec Bethfage. Sem poslal Kristus dvoch učedlníkov, aby mu obstarali osla k jazde do Jeruzalema. Apoštoli vzali oslicu od muža, ktorý bol práve prišiel s vodou. Na nej šiel Kristus cez Olivetskú horu do Jeruzalema.

Na túto udalosť upomína kameň, ktorý sa nachádza v kaplne Františkánov. Pred niekoľko rokmi totižto vykopali Františkáni celý oltár, na ktorom boly namaľované obrazy, predstavujúce Krista na oslici sediaceho a od zástupu oslavovaného. Kopie týchto obrazov visia na stene kaplny.

Pod Bethfage je rodisko Lazarovo, Bethania. Kristus sa rád zdržiaval v Bethanii. Najväčšou znamenitosťou v tejto biednej obci je hrob Lazarov, ktorý sa teraz hlboko v zemi nachádza; 26 chybných schodíkov vedia do vnútra hrobu, v ktorom sú 2 oltáre. Služby Božie odbavujú sa tu v piatok pred Smrtnou nedeľou a v deň Marie Magdaleny (22. júla).

Ja som bol v deň Marie Magdaleny v hrobe Lazarovom. Kňaz slúžil v ňom sv. omšu. Niekoľko veriacich slyšalo ju kľačiac, kde ktorý mohol. Pripadalo mi, ako by som bol s prvými kresťanmi v katakombách na sv. omši.

Vyjdúc z tejto podzemnej skrýše, sostúpil som na cestu, do Jericha vedúcu, a za 10 minút prišiel som na to miesto, kde Ježiš mluvil s Martou o budúcom zmrtvýchvstaní jej brata. Vracajúc sa do mesta, na ľavo nechal som vrch pohoršenia, ktorý dostal svoje meno od toho, že na ňom dal vystaviť Šalamún pohanské modly, na čom sa ľud pohoršil.