ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Felix sa medzitým ponáhľal stretnúť sa s kniežaťom.

Nečakal na večernú hodinu burzy, keď sa môže s ním stretnúť na parketoch bez všetkej ceremonie, ale vyhľadal ho v súkromnom byte.

Waldemar ho nenechal v predsieni dlho čakať, lebo aj finanční panovníci aspoň na oko si uctia svoje rangy.

Bankára prijal v pracovni.

„Ah! Knieža ráči pracovať?“ riekol Kaulman podmaňujúce milo, veľmi sa čudujúc tomu, že vznešená osoba s tak vysokým rangom vlastnoručne rozrezáva sošiť a v tom červenou a belasou ceruzkou podčiarkuje si riadky, ktoré sa jej zvlášť páčia.

Princ položil na stôl leták, ktorý držal v ruke a ponúkol Felixa, aby si sadol.

„Práve som sa dozvedel, že princ prišiel do Paríža, preto som sa ponáhľal byť prvým, ktorý ho príde pozdraviť.“

„Práve som sa aj ja zapodieval vašou osobou.“

Felix priveľmi pochopil ten zvláštny úsmev, ktorým princ sprevdázal tieto slová.

„Teraz prichodím s bielou zástavou parlamentára do hlavného stanu svojho protivníka.“

Princ si myslel: „Viem, tá zástava znamená vyšívaný ručníček, čo má v rohu literu ,E‘.“

„Už sa aj väčšie mocnosti pomerily, ako sme my,“ začal Felix, „a s nepriateľov sa stali spojenci, keď sa stretli v spoločnom záujme.“

„A aký by sme my mohli mať spoločný záujem?“

„Mnou navrhovanú pôžičku.“

Princ neodpovedal, len sa na neho urážlivo usmial, a tento úsmev bankára celkom pozbavil chladnokrvnosti.

„Pane!“ riekol Felix, vstanúc s miesta, aby svoje náhľady mohol prednášať s väčším dôrazom. „Je reč o pôžičke, ktorá má byť upísaná v záujme svätej stolice! Viem veľmi dobre, že ráčite byť horlivým katolíkom!“

„Kto ma mohol prezradiť?“

„A potom, ráčite byť rodeným aristokratom. Nemôžete preca dopustiť, aby na jednej strane byrokratický minister len tak jednoducho vsunoval do vrecka krajinské cirkevné majetky, a na druhej strane slobodnomurárska čvarga darovala ríšu svätého Petra holodraneckým naničhodníkom! Veď my teraz jedným úderom môžme prekaziť obidvoje! Ste šľachticom!“

„A čím som ešte?“

„Napokon aj finančníkom. Neni možné, by ste nezbadali, že naše podujatie je jedným z najveľkolepejších, najrentabilnejších podujatí. Vy ste človek, ktorý vie múdre počítať.“

„Azda som ešte niečím?“

Felix sa nedal zastrašiť Waldemarovým chladným sarkazmom, odvážlivým obratom a s výrazom najsladšej zdvorilosti v tvári, vystrel ku Waldemarovi ruku:

„A najmilším priateľom domu Felixa Kaulmana.“

Riskoval to, že pri týchto slovách, alebo mu udrú do dlane a príjmu núkané priateľstvo, alebo mu vylepia zaucho.

Stalo sa mu ešte niečo horšie ako to posledné.

Princ vzal so stola ten leták, ktorý predtým prezeral a v ktorom červenou a belasou ceruzkou podčiarkoval isté riadky.

„Tak tedy, môj milý katolícky spoluveriaci, môj aristokratický druh, peňažnícky spoločník a najdrahší priateľ, ráčte nahliadnuť do tohoto letáčka a najsť si v ňom moju odpoveď, ktorú by som vám mal dať. Prosím, rozložte sa u mňa celkom pohodlne.“

Kým Felix prebehol sošit, ktorý dostal do ruky, Waldemar mal dosť času, vypilovať si nehty celkom do okrúhla.

Felix položil sošit.

„Tak, to by bol môj životopis?“

„Svedčí o tom aj nadpis.“

„A to ste, princ, vy sám písali?“

„Aspoň dáta som ja diktoval.“

„Tu sú pospomínané všetky možné moje obchody, ktorými som vraj do očí obecenstva nasypal prach, až po bondavársky podnik, v ktorom som shrnul desať milionov od kapitalistov pomocou falošnej súvahy a pomocou vybájených dividend a to všetko pre tú šachtovú pohromu vyjde na zmar. To je krutý pamflet.“

„Snáď to neni pravda?“

„Pravda! V princovi som našiel svojho verného dejepisca. Ale dovoľte, aby som pokračoval v svojom životopise. Včera zapríčinenú škodu môžem zajtra nahradiť. Zlý obchod napráva sa dobrým. Malú porážku zakryje veľké víťazstvo. Čo mieni princ s týmto letákom?“

„V tú hodinu, v ktorej nastolíte na burze svoju pôžičku, na parkete a v kulise rozdám tento leták a začnem útok contreminey tým, že vaše účastiny dám vytreť zo soznamu.“

„To som vedel vopred a preto som sem prišiel znemožniť to.“

Felix Kaulman častým žmurkaním chcel dať výraz svojej rozhorčenosti; ruky si dal do vestových vreciek a pokračoval tlumeným hlasom:

„Pane! Ak ste chceli, aby som vám umrel pred očami, podarilo sa vám to docieliť.“

Waldemar sa zasmial na plné hrdlo a udrel Kaulmana po pleci.

„Ale, prosím vás, nerobte mi tu komediu. Nie preto ste prišli ku mne, aby ste sa mi tu pred očami zastrelili, ale preto, aby ste mi niečo predali. Vy ste skrachovaný človek, ktorý má ešte posledný klenot: zázračne krásny čierny karbunkulus, ktorý ste našli medzi hromadou uhlia, ktorý ste vybrúsili, veľa ráz predali, na ktorom ste veľa získali, a teraz ste ho zase nazpäť dostali; vy to viete veľmi dobre, že som sa do zbláznenia zaľúbil do tohoto vášho šperku, že som hotový preň prelicitovať celý svet; preto ste sem prišli! Tak dorozumejme sa. Budeme sa jednať. Čo stojí?“

Princ sa vrhol do lenošky a teraz už ani neponúkal Kaulmana, aby si ráčil sadnúť.

Aj on nechal patos a jeho tvár zase nadobudla prirodzený výraz, ak u neho slobodno hovoriť o tvári.

„V prvom rade táto brožúra!“ riekol, položiac ruku na leták.

„Dobre! Dostanete ju v tisíc výtiskoch aj s pôvodinou rukopisu. Môžete si ňou zakúriť, ak si ju len nechcete nechať na pamiatku.“

„Potom,“ pokračoval Felix, „princ sa zriekne útoku contreminey, v tie tri dni, kým sa bude upisovať pôžička. Proti mne a proti mojim obchodným spoločníkom nepodnikne nijaký manévr. Ba sám sa objaví medzi prvými upisovateľmi s primeranou sumou.“

„Dobre!“ riekol princ. „Dohodneme sa! Ale teraz už vypočujte aj vy moje modality. V prvý deň upisovania pôžičky nepodniknem proti vám nič, ale ani neupíšem nič. V druhý deň vám tiež neublížim, ale vám nebudem ani pomáhať. Na tretí deň potom upíšem na pôžičku jeden milion, a od toho času budem tak podporovať prosperitu vašich podnikov, ako by som bol vaším najlepším priateľom.“

„Ale prečo to neurobíte hneď v prvý deň?“

„Hneď vám poviem, čo sa bude robiť v prvé dva dni. Ešte dnes oznámite panej, že princ Tibald sa dostal pod kuratelu, a že v hoteli princa Tibalda nemôže viacej bývať. Milosťpani už raz bola tak veľkodušná a celý palác so všetkým zariadením vrátila Tibaldovi, urobí to aj druhý raz a vráti sa k svojmu mužovi. Manžel deň smierenia oslávi skvelým večierkom. Na tento večierok pozve aj najlepšieho priateľa svojho domu. (Pri tom princ s významným posunkom položil ukazovák na svoju hruď), ktorý pri tejto príležitosti ukáže milosťpanej obraz toho nádherného letohrádku, čo na brehu jazera Como čaká na svoju budúcu paniu, ktorá v južnom podnebí Itálie veľmi potrebuje zmenu nálady.“

„Vy ste veľmi nežný človek.“

„Nechválte ma ešte, prosím. Druhý deň je na to, aby pán Felix Kaulman vysvetlil milosťpanej, že vo Francúzku ku platnosti manželstva sa bezpodmienečne vyžaduje pred občanskou vrchnosťou uzavretá smluva. Preto zajde s ňou k notárovi a uzavre civilné manželstvo.“

„Ale pane!“ zvolal Kaulman, s výrazom nelíčeného zdesenia na tvári. „Prečo to žiadate?“

„Prečo?“ riekol princ a teraz už aj on vstal s kresla, aby svojej obeti dôraznejšie mohol pod nos povedať aj iné veci. „Nuž preto, aby ste vy, furtácky špekulant, nemohli urobiť to, čo ste mali v úmysle, že v jednej krajine sa ukazujete s peknou ženou, a v druhej krajine, kde sa jej môžete zbaviť, ju zahodíte. Chcem, aby ste milostpanej nemohli nikdy nikde odňať svoje meno. Pravda? Lebo na štvrtý deň mohli by ste sa mi zasmiať do očí a povedať: ,Veď to, čo som ti dal, nebolo mojím nikdy!‘ Ja potrebujem aj obrubu diamantu! Nedovolím, aby bol vylúpený z vášho snubného prstena, pane! Chcem ho vidieť pekne vsadený do obruby.“

Kaulman nemohol utajiť svoj zmätok.

„Tento váš rozmar nechápem, pane!“

„Je pochopiteľný! A ak chcete, pochopíte ho aj vy. Šaliem za tou ženou. Ale ja som jej odporný. A ja poznám príčinu jej odporu, o ktorom vy nemáte tušenia. Vaša pani je ctnostná žena! Pravda, vy sa tomu čudujete? To je zásluha princa Tibalda a nie vaša. To mi povedal Tibald. Sprisahal túto dámu, že ma nikdy nepríjme. Chudák! Myslel si, že sa so mnou smieri jeho dcéra, ak sa zrieknem Eveliny. Bol naozaj zlým psychologom. Veď týmto len vystupňoval moju náruživosť. Za padlou ženskou by som neputoval z krajiny do krajiny. Bol by som ju dávno zabudol. Ale prenasledujem ju, lebo mi prezradili tajomstvo jej čistoty. Zbožňujem túto ženu, lebo je skvúca, čistá, jasavá; táto priehľadná žiara potrebuje titul, hodnovernú pečať, a tento titul poskytuje vaše meno. Teraz už viete, čo žiadam od vás.“

„Princ! Vy máte pekelné myšlienky! Chcete ma pripútať k mojej hanbe!“

„Hanbe! Kto vás volal do mesta, kde hanbu dávajú a berú? A čože vám ja núkam? Či nie to, aby si Kaulmanovské meno vysoko ctili? Oh! Na Kaulmanovskom mene nesmie ostať lpieť ani najmenšia stopa škvrny. Šéf Kaulmanovského domu bude úctyhodný človek. Vo svete bude autoritou, na burze cenzorom, pevný mužský, doma ctená hlava rodiny. O tom, čím je vlastne vo svete, vieme len my dvaja, a o tom, čím je doma, vieme len my traja.“

Kaulman chcel prejaviť urputnosť vnútorného boja.

„Ejh! Pane, netrite si oči a tvár!“ riekol princ, odvrátiac sa,

„ja vám veru neuverím, že plačete, ani to, že sa červeniete. Čas je krátky, lepšie bude, keď sa poponáhľate využiť ho.“

To je pravda. Treba sa ponáhľať. Preto si Felix odpustil s trhaním vlasov spojený posledný výstup so zúfalosťou bojujúcej cti a za hotovú vec pokladajúc priaznivú dohodu, podal Waldemarovi ruku.

Ale Waldemar jednako mu len nestisol ruku. Poďakoval sa za to.

„Len si to poznačte do zápisníka medzi ostatné obchodné úmluvy, niet príčiny, pre ktorú by sme si mali stisnúť ruky. Dáta si precízne poznamenajte. Ak zajtra do poludnia dostanem pozvánku na večierok, tak zajtra sa nezjavím na burze. Ak pozajtra do jednej hodiny popoludní dostanem od vášho notára úradné oznámenie o uzavretom občianskom manželstve, zase nepôjdem na burzu. A keď na štvrtý deň do jednej popoludní príde ku mne váš povereník so zvesťou, že ste odcestovali na bruselskú burzu, viesť tam veci pôžičky a že mi posielate kľúč od vášho bytu, prosiac ma, aby som vás tu zastupoval ako obchodný spoločník, vtedy sa zjavím na burze a pomôžem pôžičke ku skvelému víťazstvu. A teraz nech sa páči smiať sa, alebo plakať, len nie v mojej izbe.“