ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Klbká

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov XLIII, č. 5, 6 — 8, 9, 10, 11, 12 z mája, júna — augusta, septembra, októbra, novembra, decembra 1927, str. 284 — 296, 410 — 422, 560 — 569, 618 — 633, 706 — 730, 770 — 782. Ss XXIII, Turč. Sv. Martin, I. vydanie 1930, str. 93 — 239, druhé vydanie 1946.

Zachovaný zlomok rukopisu má 177 strán, číslovaných 32 — 206 (str. 38, 39, 143 aj a), rozmeru 10,4 cm × 16,9 cm, písaných perom, opravovaných autorom aj cudzou rukou. Rukopis je uložený v LAMS v Martine.

V uverejnenom texte (v Slovenských pohľadoch i v knižnom vydaní v podstate rovnakom) sú v porovnaní s rukopisom určité odchýlky.

Najmenej je zásahov, ktoré sú vyznačené cudzou rukou. Ide o úpravy, typické pre väčšinu vydaní, ako je úprava odsekov a interpunkcie a málo frekventovaná úprava slovosledu: nad zaujatím Budína hradu (87) — nad zaujatím hradu Budína (156). Zásahy do lexiky sa tu obdobne ako v iných vydaniach obmedzovali na určité typy slov: dakedy (55) — niekedy (133), predsa (57) — jednako (134), číha (99) — strežie (164), fľak (140) — škvrna (194). Menšiu skupinu tvorili úpravy tvarov jednotlivých slov: nebezpeča (99) — nebezpečenstva (164), pochopovala (91) — chápala (158), nadstrkoval (78) — natŕčal (150).

Druhú vrstvu zásahov tvoria úpravy obdobného typu, ktoré v rukopisnom texte nie sú vyznačené. Nevedno, či ide o autorove alebo redaktorove zásahy. Ide tu napr. o zmenu lexiky: sprostiť (34) — striasť (117), I ruky (35) — Ruky tiež (118), vyprevadiť (62) — poslať (137), mocným hlasom (70) — hlbokým hlasom (143), jednoduchý (90) — prostý (158), z dachov (127) — zo striech (184). Ale v tejto vrstve tvoria väčšiu skupinu zmeny štylistických väzieb, spojených niekedy i so zmenou lexikálnou: aby nás neohovorili (35) — aby nepovedali na nich (118), Búcha prázdne slová do sveta (136) — Búcha naprázdno do sveta (190), Drobeckému ich bolo ľúto (165) — Drobeckému sa ich uľútilo (211), lebo sa mu ukazovalo i zbytočné i smiešne (56) — že ju má za zbytočnú i smiešnu (133), zarátajúc chcenie ako splnenie (40) — zarátajúc chcenie, ako by sa bolo stalo (122). Nie veľmi frekventovaná je úprava slovosledu: v sebe tŕpla (49) — tŕpla v sebe (128), vsúvanie a vypúšťanie slov: o jedinú nádej (54) — o jedinú nádej slávneho rodu (132), ale po niekoľkých návštevách (54) — ale po návšteve (132). Pri opravách tohto typu nemožno jednoznačne označiť upravovateľa (autora, redaktora či korektora). Na autora by väčšmi ukazovali úpravy miestnych názvov (niekedy i so zmenenými epitetami): zanesie ho i na Hrochoť a Detvu (180) — zanesie ho i do ľudnatých, mocných dedín okolo hrdinskej Poľany (221), popri dumných riekach (62) — popri dumnom Hrone (137), úpravy konkrétnych faktov: sme v júni (186) — sme v máji (226), a zmena charakteristiky: Slovenčina znela v jeho ústach hlbšie ako tu na Horniakoch (69) — Slovenčina znela v jeho ústach milo (142). Najväčšmi však poukazuje na autora ako upravovateľa niekoľko neveľkých vsuviek, ktoré obsahujú niekedy i nové historické reálie, nové, resp. presnejšie miestne údaje alebo nové charakteristiky postáv: Zariadilo sa tak, že si ho vzal Beniczky, ktorý hoci vojak, dostával i občianske poverenia od vlády. Tak i teraz mladý hrdina musel ísť miesto do poľa na Horniaky. Veľmi sa hneval preto; komisárovi dával vinu, že ho pripravil o vojenskú slávu a vavríny. Ale dosť skoro mu odpustil i obľúbil si ho. Beniczky ho tiež mal rád. Zbadajúc, že si zakladá na lesku, dal mu podporiť na nadporučíka; vysielal ho často, ako spoľahlivého posla k vláde i do hlavného stánu… (54) — Vykonali pod rukou, že nádejný hrdina bol pridelený Beniczkému, o ktorom sa už vedelo, že hoci vojak, dostane poverenia od vlády viacej civilné ako vojenské. Pri jeho boku ich syn nebude azda v toľkom nebezpečenstve, ako by bol v poli, a predsa bude sa môcť i pri ňom vyznačiť v práci za vlasť.

Mladý hrdina sa veľmi nahneval, že musel ísť, miesto na pole slávy, na hrbaté Horniaky. Komisárovi dával vinu, že ho pripravil o vavríny. Ale dosť skoro sa udobril, i obľúbil si ho, keď vyrozumel, že mu ani na Horniakoch nebude hrdzavieť šabľa v pošve. I tam sa ukazovalo, že nastanú tuhé boje. Beniczky ho tiež mal rád. Zbadajúc, že si zakladá na lesku, vykonal mu postup na poručíka po slávnej bitke pod Budatínom na počiatku decembra meruôsmeho proti plukovníkovi Frischeisenovi a či skôr vlastizradnému Hurbanovi. Vysielal ho často s posolstvom (54), on jej prisvedčil hlavou. Ale sa obrátil k väčšiemu a spýtal sa ho: (69) — On jej prisvedčil hlavou, že rozumie. Zahanbil sa, že pozdvihol hlas priveľmi na ženu, hoci nechodila na pravých cestách: on, vždy zdvorilý a ochotný k ženám. Po Sliači a v Bystrici neosopil sa veru ani na jednu, keď sa mal okolo nich. Obrátil sa k väčšiemu a spýtal sa ho… (142), obdiv; privlastnil ho svojej kráse a nie cifrám na obleku. Oblek bol veľmi čistý na tieto búrlivé časy; vidno, nemal sa kde zaprášiť a ošúchať.

A tak i bolo: mladý hrdina nezavoňal dodnes prachu v bojoch za vlasť, (bárs) hoci má stupeň nadporučíka. Patvarista… 53, 54 — obdiv; privlastnil ho svojmu vystupovaniu, ktoré mal veľmi hrdinské. Patvarista v Pešti, jediný syn panskej rodiny v maďarskom kraji, zverboval sa medzi palatínskych: 131. prekvapil ho dobrou maďarskou výslovnosťou. Dôstojníkovi sa páčila maďarčina v ústach horniackeho vlastenca. (56) — … Dôstojníkovi sa páčila dobrá maďarčina v ústach horniackeho vlastenca, najmä keď komisárova nebola bez úhony (56).

Zásahy druhej vrstvy sú zväčša realizované už pri publikovaní v Slovenských pohľadoch. Je teda možné, že autor známy rukopis ešte raz prepracoval, ale rukopis je teraz nezvestný (proti tomuto dohadu ostáva iba skutočnosť, že v rukopise je niekoľko zásahov cudzou rukou), alebo že autor, menej pravdepodobne redaktor, resp. korektor, robili zásahy v korektúrach, ktoré sa nezachovali.

Poznámky k úprave textu

Jednotlivé zásahy uvádzame:

odsúden 290 — odsúdení 83; s rozpáleným železom 295 — rozpáleným železom 90; košičky 621 — kosičky 124; k nej 708 — na ňu 143; rektor 712 — rechtor 147; nom 773 — tom 174; ým 773 — tým 174; T 773 — Tu 174.