1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Len v blízkosti tvojej byť, Mariška, ver’ mňa to už celkom oblaží! Ani vyriecť: k nášmu sňatiu čím skôr prispieť srdce to jak sa snaží. Bo ono vie, čo si tam vyslúži, pri tých tvojich nežných pohľadoch, pod ktorými samo stvoriteľstvo klesá, tenie v sladkých závratoch. Oj, viem aj ja, čo si tam vyslúžim. A bárs prv si vyslúžiť treba, predsa tejto službe, kráľovia vy! nevyrovnás’ vaša veleba. Kto z tých očí smie úsmev vynímať, kto z tých ústok môže vlahu piť — kto ťa, dievča, ó, kto ťa obsiahne, môž’ ten večne, večne, večne žiť.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
