1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Noc sa spúšťa od dumnej Tatry do našej milej doliny, kde ju vítajú pri mesiačku ľúbostné páre z dediny. Počítajú všetky tie hviezdy, čo sa na nebi zrodili: či sú všetky, aby im všetky k ich krásnym zväzkom svietili. Aby videl šuhaj do tvári vpísanú vernosť dievčaťa, vernosť: list to, čo jedine on a iní neodpečatia. Aby videla švárna dievka, zreteľne by videla: komu istinu svojich cností bezúročite oddala. Pre koho kvitnú tie jej líčka tak spravodlive bez chyby, a pre koho, ak by ju sklamal ten jej, nanáhle zvädli by. No, takéto pod noci šiatrom sa zotkávajú pomery: dlho, dlho, dokým mladistva posledná doba uderí. Noc, tajomností hlboká skrýš, najmalebnejších krás ty sen; noc, ručník čierny mŕtvych zväzkov, noc, spravodlivej lásky deň! Mnes’ ty ešte nedala nikdá — zač’ bych ťa mohol rád mať ja: vždys’ ma doviedla na strnisko, len do prázdneho už raja!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
