1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Moje dievča si žartuje, lež len nech neobanuje: nech neprehrá skrze žarty vzácne perly svojej party… Moje dievča takto bočí. Bodajže ich, sivé oči! Neuveril bych to sebe, že klamať vie i to nebe. Moje dievča o mne reční. Bodajže ich, šumné slečny! Ohovoria ťa, olepia — vezmú chlapca do rázštepa. Moje dievča ako bľadne, že banuje, vidno snadne: marcelínka luní sa jej[10] na hlavičke ovesenej. Moje dievča sem sa blíži — v akej tiesni, v akom kríži! Čo mu robiť? Urobím mu! Pravdaže len — odpustím mu. Moje dievča pekné, mladé — kto by strojil sa s ním k vade? Chybí ono, lež odlúdi… A veď i hviezda poblúdi. Moje dievča už miluje, ľúbosť verne dokazuje: v nedeľôčkach perečkami, a v robotný deň — bozkami.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
