1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Utešená noc! Hviezdoskalami mliečna cesta hor’ vykladaná — ňou žiaden nesmie tvor krem krídlatého umu básnika. Všade tichosť sviatočná, veliká. Len čo od Tatier vetrík zašumí, v ucho mi zuniac milostné dumy; a list sa pohne stínových stromov hrkotom suchým, hja, pôjde domov. Utešená noc! Všetko spí vôkol, všetko hrúzne spí, len ja nemám na očiach, v duši sny. Či ma dač’ mrzí? Horký, nemrzí, okom mi kolia boľavé slzy; srdce rozryté — národe milý! Pre teba bdiem v nočné ja hodiny. Hvezdárom som ti — hľadím neustále, či tvoje hviezdy povychodili; hľadím, pozerám v šíre sveta diale, lež nejavia nikde, nikde sa mi: tak teda niet milosti nad nami, umrieť hneď, hah! jak sme sa zrodili. Utešená noc! Všetkých svetlá vyviedla si z neba, lež naše nie, či nám ich netreba?
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
