SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dve radosti

Mals’ ty, bože, radosť asnáď, keď si dievča toto stvoril — v rozmare tom všetkou silou stvorstva si sa naň oboril. Lebo nikdy toľkej vnady, nikdy takej červenosti, nikdy toľko — viac jak v slnci — v jednom oku ohnivosti. Mals’ ty, bože, radosť veľkú, keď si dievča toto stvoril — v rozmare tom všetkou silou stvorstva si sa naň oboril. Ale ja mám väčšiu radosť nad tú tvoju, bože ľúby, keď si bol to dievča tvoril — hej, lebo ono — mňa ľúbi!