1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Keď sme ešte spolu boli, kvitlo kvieťa ešte v poli; a keď sme nie viacej spolu, zopŕchalo na zem — dolu. Keď sme ešte spolu boli, kvitla zora tam po holi; a že sme nie viacej spolu, i tá zora klesla — dolu. Keď sme ešte spolu boli, slnko vyšlo v dobrej vôli; a že sme nie viacej spolu, so žalosťou zašlo — dolu. Keď sme ešte spolu boli, i hviezdy na nebi boli; a že sme nie viacej spolu, spadli ony z neba — dolu. Tu ich mám tie hviezdy z neba; lež ani mne ich netreba — Všetko je to našou škodou, pustil som ich dolu vodou. Keby sme my spolu boli — Lež nač’ by sme spolu boli!? Pretrhnutých v sveta boji žiadna reťaz viac nespojí.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
