1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Slnce stálo na západe, a dúha sťa jar na mlade sedem bariev kvietky na seba skladala, sedmorakos’ usmievala na východe, keď sa zmyla v bystrej vode… Slnce do nej sa zamilovalo. Jak ju dostať, múdrosti skúmalo… Myk!… Skrylo sa za zem tmavú, že sa zjaví na východe, a tú pannu lapí hravú, keď sa zmýva v bystrej vode. Panna dúha to spozorovala. Do noci sa počernej schovala. Odtiaľ strehla na slnečné blesky — utiecť pred ním na slobodné stezky. Slnce prvý blesk pustilo. Ku rybníku sa náhlilo; ale jak sa zadivilo, keď pannu dúhu spatrilo — Panna dúha na západe kvitne ako jar na mlade… Zaprosilo slnce chmáru tmavú: rozstrieľala dúhu hravú.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
