1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
[27]
Nejeden um pamätať ťa bude, lež um zdravý len; hlúpej oblude nepadne v oči žiadna premena… neľútostivá, hrozná, bez mena. Osiralý ľud dožil sa teba a tým sprostil ostatného neba. Bude, bude na teba pamätať nejedna lkajúca mať, oslávený sneme, žes’ jej zaťažil na starosť — bremä. Budú pamätať orly vojny, keď musia nechať stan sladký, pokojný, a brať sa v bitvy — za koho? Čo teba, junač, do toho!?… Bude pamätať, bude na teba, že ťa mu ani spomnieť netreba, náš — tebou na smrť odsúdený národ; lež tá pamiatka, oblak divoký, vyleje kliatby plamenné toky na teba, sneme, koľko ráz len vznikne: nech taká pravda zhnije v jazyku jej milovníkov ešte v podniku; nech také právo — hanba ti, sneme! — Vymazať tvojich diablov zo zeme! Zákonodarstvo šumné!… Ha ha ha! Ni spať, ni bdieť nemôžme od blaha.
[27] Snem 1869 — báseň je zrejme ohlasom na uhorský národnostný zákon, schválený snemom koncom r. 1868, a potom ohlasom i na neúspech slovenských kandidátov pri voľbách do snemu začiatkom roku 1869 (snem sa zišiel prvý raz 24. apríla), pri ktorých z 19 slovenských kandidátov boli zvolení len dvaja
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
