1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Striasol vetrík zo kra lístky ožlklé tiež; striasol strach mi dušu, že ma nemiluješ. Odpadli mi z duše nádejné vetvičky, odpadli vetvičky do prudkej vodičky. Vidíš, ako stojím — bez umu, bez citu sťa ten ker — zúfanie berie ma k úchytu. No, liečže ma sama od tejto choroby. Vidíš, tvoj nevďačný pohľad čo nezrobí! Ale tie nádeje, čo s dušou zrastali a čo ma ku tebe až posiaľ viazali, nevrátia sa viacej, sťa tie lístky zo kra, bárs prší, bárs tvoja tvár je od sĺz mokrá. Najlepšie je začať všetko zas odznova, stála potom bude len naša osnova — Jak lastovka hniezdo, jak jar krom novú mlaď, tak aj my musíme ľúbosť našu stavať.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
