1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Bol som tam v tom smutnom kraji, čo sa zovie cmiterom: jedno dievča šlo ta včera; jeden šuhaj zavčerom. Oboch som videl, jak išli, lež nie krokom, hoj, inak… No, veď viete, ako mŕtvi, oni tiež len išli tak. Prikročili na kraj hrobu, potom sa dnu spustili: dali nahriebsť z čiernej zeme na seba dve mohyly. Rezkí sú to tí hrobári, dokonalá práca ich: tak pritlačia ľudské hroby, že nevyjde žiaden z nich.
#K#Nechoď…#K#
Nechoď povedľa nás, vždy sa dívaš do nás. Moja mať sa nazdá, — lebo by ťa rada — žes’ už mojou azda. Mám ja dievča iné na druhej dedine. Mať moja to nevie: nechoď povedľa nás, lebo, ver’, sa dozvie.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
