1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Zbojníkovi je darmo kaziť chcieť úlohy; darmo mať z neho väzňa, opútať mu nohy… Zbľadne síce v žalári oslabnú mu nohy; lež tým väčšmi zablčia, stuhnú v ňom úlohy. Všakove sa to stáva: šuhaj sa narodí, a už celého žitia hviezda mu vychodí. Na tej stojí jeho los, čo nepremení nik. Mnohý by rád nepristal, pristane lúpežník. Neslúži mu to k smútku, nie ver’ zbojníkovi: má on po spádoch všetkých chodníčok ružový. Zavadí mu skala, tŕň, chytro sa pomerí: skala sa zgúľa, uhnú tŕnne sa zádery. Takto žije: v moc kliatbach, v málo požehnaní; netrápi sa, či ho svet chváli, abo haní. Len pod svojou obranou, neborák, tak je on, či keď slnce vychodí, či keď je jeho skon. Bolí ho dač’: spomôže mu to potešenie, že preňho v svete tomto žiadnej lieky nenie. Ba veď hôrny šuhajko v horách má zeliny: navarí z rojovníku[16] horkej blenoviny… A keď hodina príde — cengne zvon dušový: jako bol predtým, tak je aj vtedy hotový. Stane si pod šibeňu — a kým zavzdychne svet — nebojte sa!… po ňom je, už ho niet… už ho niet.
[16] z rojovníku — oravská rašelinná rastlina (rojovník = Ledum), v ľudovom lekárstve sa používa proti reume
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
