SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rád ja…

Rád ja, keď už deň zlomí krk a príde tajnotichý mrk so sviecou v ruke, s hviezdou obzora do nášho dvora. Ja vykročím z chalupôčky na podstenu — pod oblôčky s ľúbosťou v srdci — s hviezdou tou neba svietim kol’ seba… A lásky plameň červený jak sa tvárou noci mení… Hrá si, jak obruč ťatá z rubína v uchu černína.[12] Zbehne anjel zlatovlasý z neba za okamih asi — Ja sa naň opriem… oba vzlietneme k nebu zo zeme.



[12] v uchu černína — černocha (neolog.)