1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Človek, tys’ stvorstva koruna? Nemožno mi uveriť: veď ťa vidím, vidím na tisíce ráz poškvrniť vztekom svoje líce, kántriť, väziť, kydať mrzké peny, vyzliecť sa z duchovného, umového rúna. Vidím ťa biť čelom nebe, klnúť bohu, škodiť sebe; zneuctiť slávu, česť, majetok blížneho so životom; tu zas váľať sa v bahne, hniť pod plotom, z vlastného hrtana von sa nečeperiť… Nie, nie, nemôžem uveriť, že si ty vnuk boží: veď čo ti jasného darovalo nebe, zastínilo sa na tebe. Sklopené oko, vpadnuté v črepe hlboko; zarazený zrost, vycivený mozg; srdce: červačou obydlená škrupina — Všade hana, všade vina! Ach, ty si nie obraz boží. Umĺkni raz, vetchá struna! Človek je sveta smeť; ale nie koruna.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
