SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V krčme

V krčme hravo: zuní muzika, hajh! len vám tak srdcom preniká, a tie nohy sťa by dvíhala, len pliesť s nima bystro kázala. Kto veselí sa tam v krčme tej? Vidno, že to bude kýs’ zlodej, zlodej, ktorý kradne radosti časom, a nechá im žalosti. Idem i ja dnuká: hrajte ju! Aleže tak bystro hrajte ju, aby žiale tak… tak pomaly všetky za mnou v tanci vystali. A keď tieto už tak ustali, že až dych svoj navždy vydali, potom si ja pojmem devicu, sticha ju lapím za pravicu; a budem s ňou brodiť tíško len, sťa voda, keď ide cez roveň; a zvrtnem sa s ňou do kolesa, ani voda v žriedle zvrtne sa. Ťahajte ju! Hrom vám do husieľ! Aby som sa hnevať nemusel; hej, ak sa ja na vás nahnevám, bohuprisám beda, beda vám! Tancuj, dievča, jak ja tancujem! Cifruj, cigáň, jak ja cifrujem! Tu máš všetko moje v odmrti,[15] lež musíš ju hrať mi do smrti! A keď príde tancu končiatko, nepustím ja moje dievčatko, usadím si ho na kolená: kde ustalo, nech aj spočíva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[15] odmrť — odúmrť, závet, pozostalosť