1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
V dyme fajočky mnohá zmizne strasť ako v oblakoch vták sa zatratí; a mnohá čo ma obísť chcela slasť, sa pekne-šumne ku mne privráti. Dávne radosti bežia v ústrety mojemu srdcu — Kdeže bývali dosiaľ, že som ich nikde nenašiel? Žalosti z krajny tej ich vyhnali. V trúchlom vyhnanstve bol som aj ja sám zakliaty zlostne k večnej trampote, kde som dlhú smrť choval v útrobe, ni nesnívajúc o jej živote. Dym ten fajočky sťa nad rumom hmla. Ale aj rumy časom ožijú: predtým boli skalou, a teraz z nich doby jarostné vencov navijú. V dyme fajočky mojich očí zrak ako v oblakoch vták sa zatratí. Nech sa zatratí! Sladké zablúdenie, jaké žiadna pravosť neoplatí. V dyme fajočky zamyslím sa ja a zamyslenie to presiahne svet akoby vencom, vencom, v ktorom každá myšlienka sluje jeden svieži kvet. A veniec tenže stúži sa znovu, v maličkú obruž sám pretvorí sa, v taký len krúžik, ako na hlavu dievčaťa môjho ľahko vmiesti sa.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
