1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Na nebi je smútok tmavý, v našich tvárach rumeň hravý. V očiach chmár tých rosa zmŕza, v našich pláva lesklá slza… Ale my ver’ neplačeme, že sa asnáď rozídeme. A čo sa hneď rozídeme, onedlho sa stretneme. Prvej jak ten mrak sa stratí, prvej jak sa jar navráti a ovenčí ker, strom, roľu, prvej sme my zase spolu. Keď sa vráti lastovička, dávnos’ pri mne už, dievčička, a keď bocian prilietne sem, dávno ťa ja už milujem. Nermúťte nás, trúchle doby, otvárajúc svetu hroby! My čo sa aj rozídeme, onedlho sa stretneme.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
