1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Ach, čo sa mne nesnije noc po noc — a aké sú to obrazy, strašidlá! Krvou barvené, s nožami v srdciach, z ktorých už duša pred vekmi vystydla. Tu sa postaví rad starých vekov: vzteklý Hannibal s bohatierom Ríma, tam Caesar zas s prísnosťou si zdalou lesťou korunu datú z hlavy sníma. Tam Brutus, ten tvrdý pozdný Riman: paloš mu ostriť Cassius[13] pomáha — A tam jak klesá prvých kresťanov zhon ten bezbôľny a s ním viery váha! Hen! dymí, horí, blčí hranica, na nej muž svätý — pália Husa Jána… Oči vytleli, zapadli ťahy, by nekázali, kde je spásy brána. Tam zas mordujú mojich Slovanov pre reč, pre zvyky, voľnosť, národnosti — Trhajú mäso z údov matkiných, do Baltu hádžu obhryzené kosti. Odtiaľ vychodia švárne dievčiny v šatách anjelských pod zeleným venca… Hah! Každá padne besným tyranom, dýkou prehnatá zradného mládenca… A pánboh vie, čos’ ešte nesnije sa mi noc po noc — strašno je mne spávať. Oh! vlastnú hlavu pod Robespierra[14] slávny nástroj si na odsek podávať. Mne sa snijú — ach! hrúzne dramatá, v ktorých cnosť plače a hriešnosť si výska. Pre Shakespeara boli by to noci, kde krvácajú živly… hrmí, blýska. Keby mi bolo, jak nie mi, v moci, nežil bych viacej strašlivej noci: zastavil bych zem tú v povetria sieti — nech jasné slnce vždy mi na ňu svieti!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
