1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Od dediny do dediny handárko si truliká, a to s takou nadšenosťou, až mu srdcom preniká. Čo vdúcha on do píšťalky, ľúbosť sa v tom telesí, a potom len zavoláva: „Sem! Za handry kúpte si!“ Takto vábi — z chalupôčok dievčatká ho obletia: každej galún, ale dlhší ako dve — tri stoletia. Pojedná sa — hej, pozná sa handárko náš primladý s dievčatkami, sťa by chodil nočne k nim na vohľady. Pojedná sa — za rúčky stisk, veď je v tom nie blázna mozg — a čo by hneď nasledoval rúčok stisk aj — ústok bozk. Pojedná sa — i pripustí na galúne ružovom: objedná tú prípustôčku dievča šumným zhovorom. Rozletia sa mu kupčiarky, zas len vezme píšťaľu a zas dúcha — kto sa vyzvie: od lásky, či od žiaľu? Lebo nôta jeho zuní o ľúbosti vzdychnutí a zas príde jeden prízvuk smutný k srdca puknutí… Tak on ide, handry zbiera, aby vydal z nich svetu biele hárky, z ktorých číta dobrý občan osvetu. Zarobí si na halienku, zarobí na krpčoky: a tak meria zase svetom voľ-nevoľ dlhé kroky. A zarobí on dievčatku, pri ňom si vše spočinie, zarobí, že ho od päty k hlave novoť ovinie. Kúpi jej on kartúnočku, kartúnočku červenú, nehanbí sa — a čo by sa? — že za handár je cenu. Vy, ľudia, čo odhodíte, vie si on spotrebovať: ošatiť sa, a pozatým i dievčatká milovať. Lež — jak si on často vzdychne — hej, lepšie mu pôjde to, keď sa on raz už ožení — A urobí na leto…
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
