1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Naša dejina smútkom stínená, naša dejina krvou barvená — Nič to! Ale predsa — zhyňte, strany kroník! — bola kedys’ oslávená. Nepovedám, že len oslávená… Oj, sami sme hltaví havrani boli: brat brata obťal, zošklivil; národ národu tiež sa protivil. Hej, dúbravisté slávske brežiny, vy ste videli krvné roviny! Nevinné Poľsko — na um mi schodí — jak mrie v ňom syn, jaknáhles’ narodí! Ako brinčia obrovské reťazi, okrútené na národu väzy; ako plače úbohá rekyňa, keď deje dietkam poslušným spomína: Bol Kościuszko;[29] viac nevíťazí, nepresekne meč jeho reťazi. Hah! Ostrolenka,[30] už ťa len spomniem, ty od krvi zamočarená zem!… A to bratia, bratia sa tak ťali: slabší… lepší v boji popadali. A to bratia!… Hej, naša dejina, smútkom stínená, krvou barvená! Mohyly husté bez sochy, mena — Načo sochy? — Veď ich nik nezapomína.
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
