E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
1869. (I.)

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 129 čitateľov

T. Sv. Martin

[18]

Pozrite na Martin, ak chcete žiť, drahí Slováci!… Lebo to mestečko, síc’ maličké, je pre tatranskú zem a pre jej synov zveľadu slniečko! Chcete sa učiť národ milovať? Len ta choďte! Tam vás tomu priučia: slzami, krvou omývať svojeť — tak z baružín ju dvíhať do náručia. Tam vlaje čos’, čo prejde človeka[19] jak mocná mlunnosť[20] každým, každým údom, a najmä srdcom: naň sa oborí rodoľubectvo prívalovým prúdom. Ak pútnik, ktorý prv bol odrodilcom, tu nezmúdrie a neobratí sa: je zvariak tvrdý… Lež nepreklínajte! Cítiť Slovákom kedys’ chcel by sa! Tam zneje čos’, čo človeka prejíme:[21] struna slovenská reční „trávnice“ naše! naše!… Ó, toto uhreje tuho tatrancov ustydnutých líce. Ako sa hrnú zo strún tých spevy: prsty Piťove[22] sprevodia ich vopred; a keď zuneli uchu Martina, odoberú sa v celý slovenský svet. Či ich čujete, dcéry nív našich, keď blúdievate popod lôžne chraste trávu zbierajúc, a ozvete sa? Hej! Veď spev poľom ako tráva rastie. Tam začne žitko žať zaľúbená; znechce sa jej: na snop zlatý si sadne, venčok z nevädze vijúc, a zaspieva; dobre jej v spev ten duša nevypadne. Oh! rodáci, putujte vďačne ta, do našej Mekky, v zbožnej karaváne! Pobuďte tam v príspevku sviatkujúcich k svojej sláve — tiež nie k cudzej hane. Pod zástavou vznešenou rodu súc, opatrujte vernosti, lásky vatru; noste sa v srdciach s národom a noste v chvojkách nevädlú na klobúkoch Tatru. Hej, Martine, ty národovstva jasla! V tebe sa vzkriesil Slovák zamrelý, v tebe utužil — pod pokrovmi tvojmi, keď najtuhšie nesnahy hrmeli… I žijeme, ač aj stav náš bolestný — ač aj zloba tŕňami nám stele; ač nemáme dňa, noci k odpočinku, nič to! — Dôjdu i naše nedele. Martine môj, ktorú v sebe objímaš, ochráň večne Slovenska svätyňu, v nej varhan božstvu znie a surma vrieska kedykoľvek — za zlatú otčinu! Malí sme ešte: veď sme sa nedávno zrodili iba, jak to dnešné kvieťa, lež dokážme silou mladou už, že sme nie zakrpenca, ale obra dieťa!


[18] T. Sv. Martin — báseň vznikla pod dojmom Országhovej účasti na memorandových slávnostiach v Martine v auguste 1868. O tom, s akým duševným naladením sa mladý Országh zberal do Martina, svedčí jeho lístok Adolfovi Medzihradskému, datovaný 3. aug. 1868: „Drahý Pane Učiteľ! Verte mi! ani do Valhaly bych sa s toľkou radosťou nevyberal, ako do toho T. Sv. Martina; lebo zaiste som si už aj mnoho napredstavoval o ňom slavného a v živote mojom ešte nevídaného, nepočutého — či to ozaj tak bude?“ Toto nadšenie nevedel oslabiť ani záporný postoj jeho otca, ktorý mu nechcel dovoliť ísť do Martina: „Tak teda, po pravde — iba s dovolením Matky sa poberám, ktorá sa zase mrzí, že Otec potom hriech robí v dome —; ale odhodlaný som už, ako od prvu som býval, a na večer sídem k Vám.“ (List v archíve MS.)

[19] čo prejde človeka — dojme, prenikne

[20] mocná mlunnosť — elektrina (pohnutie)

[21] prejíme — dojme

[22] prsty Piťove — slávny huslista Jozef Piťo hrával aj na martinských slávnostiach

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.