SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z krčmy…

Z krčmy zas do krčmy — to je svet, odtiaľ len vynesú chlapci kvet; rozvitej vôličky kvetinu: objať svet a bozkať dievčinu. Poď sem, dievča! pekný pyšťok máš — kedys’ spomínalo s ním sobáš? Spomeň ešte, spomeň ten sobáš: prisahám ti — tu ma cele máš! A či sa vari ja len klamem, a teba mať nikdy nebudem? Bolo by to!… Sem poď a prilož ústka… Bozkom zmárni túto lož. A či sa ja vari nachýliť k ústkam?… Lež ak sa mám pomýliť, bo sa točím, ty sa netočíš — tak ty radšej k mojim podskočíš. No, jak bys’ ovocie ráňala, po jabĺčko hor’ sa vzopäla. Lež naopak: ty bys’ dávala jabĺčka a na strom vešala. Podskokla bys’ jak tá cibuška, keď znad seba hrozno ďubušká. Hájnik skričí na tú sliepočku, hej, neskričím ja na dievočku. Ale pravda, krčma zhriala ma. Hnevnás’ preto? Teda choď sama. Nepijem ja, veď nie pre vôľu, len pijem ja, pijem od bôľu. Dievča, tys’ ma hrozne sklamalo, príčinu mi k bôľu zavdalo. Veliká to veľmi príčina, nezotrie ju žiadna dievčina. Navyknul bol šuhaj na nový denne to bozk, na svet ružový… Čo má robiť teraz bez tých tam? Bôľ ho strcia svetom sem a tam. Zájde i do krčmy, kde je svet, odkiaľ nesú chlapci vôle kvet. On si tam len pre žiaľ vypije… A ide zas, kým sa… zabije.