1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Keď modrooká dievčina k zemi oči nakloní, oj, nie je v tom žiadna vina. To sú prírodné zákony. Či i modré nebe dol’ nehľadí k zemi? A tak ju zo všetkých strán svojimi očami, slncom, mesiacom, hviezdami neohradí?
#K#Neusmievaj…#K#
Neusmievaj sa už toľko, ja to ver’ nevystojím! Rád ja vidím úsmev panny, v ktorom nieto žiadnej hany — ale tvojho sa bojím. Taký trpký je to úsmev, samá čistá v ňom horič; tak ukrutný: kde len vzlietne, všade šibne, všade pretne — Či to na mňa tento bič?
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
