1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
(Zlomok)
Slováci!… Ak sa, nuž, okúňate za svoj život, ktorým ste aj sami medzi národy započítaní; ak sa za život svoj okúňate dľa predsudkov vašich nepriateľov, sami na seba hanbu váľate; ak sa vám všetko pri vás nevidí: strmý váš zrost a orličia sila do boja mrakov, a modré oko, plavý vlas, a ostatné okrasy; ak preklínate slovenské hory: šumnú bučinu, javor, jedlicu, z ktorých vám tu kolísku spravili; ak preklínate jazyk, ktorý vás poprvé učil slovenským slovám; ak vám je i reč vaša zhnusená, ako to súdi nepriateľský otrok, ktorému o nič inšie nestojí, len keby vedel zakopať Slováka a na hrob mu pomník skôr vystaviť, na ktorom znie: „Tu leží mršina, čo sa kedysi k žitiu driapala, ale zadreli sa jej v tom pazúre…“ Oh! nekrivda… utŕhačstvo!… Ale — Ak sa teda sami seba hanbíte, sami seba v posmech obraciate: máte vy čosi, čo je nemožného, by vás neprejalo, by vás nemohlo k hrdosti vyšinúť; máte vy čos’ čím nepohrdnete pri vašej hanbe, čomu úsmevu dodáte milého — A to sú vaše spevy: „Trávnice“. Tam nájdete vy, čo prejme Slováka; tam je zrkadlo jeho prostoty, ale prírody krásnej, nevýslovnej, tam máte stroj vnútornostný Slováka, struny živé, smutné i veselé: Slovák sa v slzách, smútku veselí!!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
