1869. (I.)
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Martina Jaroščáková, Nina Dvorská, Karol Šefranko, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová
Pekná, driečna nevestička, kde si vzala také líčka? Líčka vábne… barva nová, iste si ty — istes’ vdova. Zahrebla si svojho muža, na ňom kvitne taká ruža; kvitnúť môže taká ruža vtedy len, keď nemá muža. Nech len leží ten muž zlatý. Ponosíš ty čierne šaty, i poslzíš z obyčaje, aspoň ťa svet neprekľaje. A potom už, po tom roku do úsmevu zas, do skoku — Dobre sa to cit ten nosí, preň svet celý väzí, prosí… Švárna, strmá nevestička, kde si vzala také líčka? Na práchnejúcom mužovi rastie taký ker ružový?
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
