SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hnevám sa ja

Hnevám sa ja a aj žialim; lež tiež kohosi dopálim, takže bude aj nariekať, keď započnem naňho sekať. Hnevám sa ja, strašne hnevám, i slzy horké rozlievam, sťa oblak v Tatry povlače zahrmí a aj zaplače. Sem to víno! krčmár starý, nech sa hnev môj s ním oparí. Omdlie vo mne náruživosť i maznavá žalostivosť! Nebol bych ja v tejto vôli, ale keď ma dnuká bolí. V jadre mojich vnútorností nepodar sa kýsi hostí. Miloval som, nemilujem, ani viacej už nebudem. Miloval som, to ma bolí, preto som ja tak v nevôli. Mal som dievča, sklamalo ma, sklamalo pred dnima dvoma: bránicu zareťazilo, vohľady mi prekazilo. Spí už ono, nechže sníva, i za mňa nech odpočíva, hej, moje sny maľované nedohoní žiadno spanie. Krčmáru, ty vína prines, najpotrebnejšie je mi dnes! Ktože ho vie, zajtraším dňom kde sa stretnem so životom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama