Zlatý fond > Diela > Listy písané v tieni smrti


E-mail (povinné):

Juraj Mučaji:
Listy písané v tieni smrti

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Tibor Várnagy, Viera Marková, Henrieta Lorincová, Pavol Karcol.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 6 čitateľov

Sellye 20. mája 1944

Drahá Marína,

v prvej chvíli na cestu ta-tam, ani by som nevedel, čo by som Ti mal priať. Myslím však, že keď raz budeš tam, urobíš dve veľké dobré veci. Keď zaobstaráš knižočku Ave Eva od Kostru. Vravia, je to veľmi dobrá vec. Nuž zvedavý som na ňu.

Ja teraz nedostanem tak ľahko dovolenku, i čo od Vianoc nebol som doma. A uver mi, tak dobre by mi padlo odísť, zabudnúť i keď len na chvíľku na toto tu. Chlapci správne vravia: radšej by nás dali na front alebo pustili domov, než nás tu hnali na hon ľudí. — Nálada je z toho všelijaká: teraz znovu blbnú pre slovenčinu. Veľa ráz až na nevydržanie. A predsa sa chvíle míňajú, dni ubiehajú bystrejšie než tomu bolo posiaľ. Snáď i preto, že sú rušné. A že sú teplé.

Prezradená tajnosť s Göstom Berlingom ma prekvapila. V spojení s týmto prichodí mi znovu upomenúť Ťa, že nezabúdam na previnenie, ktoré mám odčiniť. To akosi spolu patrí. Veď, keď sa toto všetko dobre skončí, keď sa Moloch odsťahuje do horúceho pekla, snáď sa stretneme. Inak, v prípade prvej dovolenky, ktorú dostanem, zabehnem domov cez Pešť-Budín. Preto by dobre bolo mať medzi sebou styk, kontakt. Dúfam, keď sa znovu vrátiš do Pešť-Budína, dáš mi vedieť, že si „doma“.

Inak život ako taký je dosť prázdny, všedný, skoro jednotvárny. Ono, keby som smel písať o našom kolektívnom živote, o našom vzťahu k nemu, o tom, ako sa sám dívam na veci, bolo by toho viac ako veľa. Moje stanovisko, pravda, poznáš, a preto na tom zostaneme. Mám však k Tebe mocnú prosbu, ktorú dopoviem pri inej príležitosti.

Tak teda Ty by si ma vyznamenala, drahá Marína, i troma hviezdami; ver mi, to samé priznanie viac stojí ako vyznamenanie než neviem koľko maďarských hviezd. Vedomý som si, že to bude len nový spôsob preháňania, výsmechu a tak. Preto správne bolo — negratulovať.

Prepáč mi, ale nemám nič zaujímavejšieho na sklade, okrem trápnych všedností, ktoré nemám ani právo ani smelosti predložiť Ti na srdce alebo čo i len k nohám. Preto zakončím. Zakončím nezvyčajnou prosbou: keď raz budeš tam, prines aspoň sto Lipiek. Keď prídem do Pešti, nájdem si to u Teba alebo mi pošleš s Ave Evou.

Dovtedy srdečný pozdrav, šťastlivú cestu!

Jurko




Juraj Mučaji

— básnik, kritik, prekladateľ, novinár v denníku Slovenská jednota, učiteľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.