ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Milá Marína,

prekvapuješ ma vše väčšou a väčšou úprimnosťou, za čo mi nateraz prichodí vysloviť Ti vďaku. Lebo tým si mi prispela požehnaným náručím vysvetliť si mnohé momenty a chvíľočky z nášho pomeru a vzťahu. To je to dôležité, na čo neslobodno zabúdať. Lebo tu sa počínajú dôležité úseky našich osudov. I keby som uznal, že Tvoja sťažnosť na seba a okolie je oprávnená, predsa by som si dovolil len malú-maličičkú poznámočku: niet takého komína, z ktorého by sa nedymilo, a niet hrnca, na ktorý by sme nevedeli spraviť pokrývku. Myslím to takto, drahá duša: to, že si sama prišla k uvedenému presvedčeniu, našla si vlastne liek, ako liečiť „chorobu“, ktorú si na sebe, na svojej výchove spozorovala. A našla si i cestu, ktorou sa treba uberať, aby si sa dostala hore a rozšírila obzor. Toto je viac ako dôležitý poznatok. Myslím však, že to všetko nie je také zlé, ako sa to Tebe zdá, a preto verím, že vlastne polovičku úspechu máš už v hrsti. A potom ešte niečo iné. Sebakritikom treba byť, ale treba byť aj povedomým, pravda, nie natoľko ako J. Kajanovič. No, keď si sa už dala na tú cestu, tak by som Ti vedel len jedno radiť: dať sa do štúdia vybranej krásnej literatúry. Vedeckú literatúru brať pomaly a obozretne, aby sa nestala zaťažením a balastom, lebo vtedy už prestáva každý záujem o ňu ako takú. V tomto ohľade mala by si sa celkom s dôverou obrátiť na niektorého pána Doktora bez toho, aby im bolo oznámené, čo sa tým chce dosiahnuť. No, to však závisí od Teba samej, ale, myslím, že nadhodené myšlienky sú správne. Teším sa, že si tak otvorene vyložila svoje srdce, povedal by som, na dlaň. A považujem to za zvláštne vyznamenanie pre moju osobu.

Tvoju prosbu, nakoľko bolo v mojej moci, snažil som sa doniesť „do poriadku“. Oznám mi, keď Ti môj brat zašle spomínané knihy. Totiž, prísne som mu nakázal, aby to čím skôr vybavil. A zvedavý som, ako to spraví.

Ale i popritom všetkom zase musím pripomenúť: prečo nedávaš na seba pozor? Chcem však, aby toto znelo ako výčitka. A cháp to tiež tak.

Z každého Tvojho úspechu a postupu veľmi sa teším. Prečo, to Ti prezradím, len ak budeš zvedavá.

To s tými krížovkami sa robí obyčajne takto: dá sa séria krížoviek (v denníku 5). Rozriešenie tajničky treba zaslať do dňa uverejnenia nasledujúcej krížovky. Právo na zúčastnenie pri žrebovaní má ten, kto rozrieši správne všetkých päť tajničiek, prípadne tí, čo zaslali najviac správnych rozriešení. Odmeny sú knižné a žrebujú sa. Je ich obyčajne v popísanom prípade desať. Do Vianoc by si mohla uverejniť sériu ôsmich krížoviek, s odmenami pod vianočný stromček. Odmeny by v tomto prípade mohli byť trojnásobná séria, teda: dvadsaťštyri. Pravda, toto je len návrh, ktorý Ti podávam na uváženie. Lebo toto všetko závisí i od rozhodnutia šéfredaktora.

Tieto sviatky som zasvätil ako vo väzení. My Slováci sme ich tak svätili. Zase nám nakázali prať a také somárstva. Ale človek si zvykne i na vojnu. Zľahostajnie akosi, zdrevenie a zmieri sa so všetkým. A potom — vtipy robí zo samého seba, z kamarátov, z takého života atď. Skôr sa míňa chvíľa. A že je vojenský život veselý — to sú len povedačky. Lebo keď je veselý, veselý je len na povel, a veselosťou skrýva sa uplakaná úbohosť… Videl som to jasno už vtedy, keď sme rukovali. Teraz som si to len ozrejmil a vyjasnil.

Pravdepodobne nám dajú dovolenku okolo 19. — 20. decembra, a ja mám v pláne s Košičanmi na dva dni do Budín-Pešti. Pýtam sa už teraz: Keď sa to bude môcť uskutočniť, mám právo dúfať, že sa stretneme? Pýtam sa už teraz, aby potom nenastali zbytočné „doťahovačky“. Prosím Ťa, vyjasníš sa o tom? Pravda?

Marína, drahá duša, uschovávam na Teba nežnú spomienku a prikladám srdečné pozdravenie.

Jurko