SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

25. augusta 1944

Drahá Marína,

toto nie je pergamen ani koža, ale len obyčajná brezová kôra, ktorá keby vedela hovoriť, iste by Ti vyprávala o ohavnej úbohosti života. Ale takto je to lepšie. Lebo vie Ti povedať len to, čo Ti napíšem. Inak, vedel by som i verše písať, lenže trochu inakšie, ako to nešťastné srdce. Zvedavý som na svet, ale tá zvedavosť ešte nemusí byť ukojená. Marína, akože sa máš? Naša jar ešte stále koná svoje poslanie? A Dunčo, ešte stále havká? —

Hlupavec, nemám čo písať, lebo ani priestor ani pochod myšlienok nemožno umožniť, oslobodiť. Ty však píš ako posiaľ, len obálku nezalep. To je dôležité. Pozdrav pre Laca, však mu ho odovzdáš, pravda?

Nežne Ťa pozdravujem a srdečne na Teba spomínam.

Jurko

Mucsaji György Tábori pošta: B-651.