ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Košútky

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov XLIII, č. 1, z januára — februára 1927, str. 5 — 56, Ss XXIII, Turč. Sv. Martin 1930, str. 5 — 92, druhé vydanie 1946.

Z rukopisu sa zachoval zlomok konceptu: 6 strán, rozmeru 10,6 cm × 16,8 cm, číslovaných autorom 40, 41 a 52, 53, 54, 55. Rukopis je písaný perom, drobným písmom, okrem str. 54 je pomerne málo opravovaný, uložený v koncepte Pred pekný domec… v LAMS v Martine. Je to koncept, ktorý autor v uverejnenom texte podstatne rozšíril o nové motívy (napr. pri zrade Úložitého zvýrazňuje nátlak gardistov, zdôrazňuje symbolický význam mena Drobeckého synovca „Miloslav“, vkladá bohaté metaforické opisy (charakteristiky postáv, ale najmä ich psychických pocitov) ap. Čistopis nie je známy.

Z Kukučínovej korešpondencie možno vyčítať určité údaje o práci na prózach s historickou tematikou. Kukučín ich v korešpondencii presne neoznačuje, preto ich možno určovať iba približne podľa chronológie publikovania.

18. septembra 1926 Kukučín píše z Lipika Verici Krznarićovej: (Listy Verici Krznarićovej sú v LAMS v Martine. Preložil ich dr. Ján Frýdecký.)

„… Teraz nepracujem, s prácou posledných dní bol som veľmi nespokojný, niektoré ťažkosti sa mi nepodarilo prekonať. Tak dnes som ani nemal odvahu sadnúť si za stôl a pracovať. Bohvie, čo vyjde, či to opäť zmenia…“

Z Lipika píše Verici Krznarićovej aj 3. októbra 1926: „… Niečo čítam, potom si musím prezrieť poznámky a pripraviť, čo budem potrebovať v univerzitnej knižnici, keď tam prídem, lebo niektoré veci v práci mi chýbajú.“

Tej istej adresátke 15. októbra v Lipiku 1926:

„Trochu pracujem, ale verte mi, na malej veci… V týchto dňoch musím odísť do Pakracu, prejsť sa a zaopatriť si papier, lebo ten od leta sa všetok minul. Keby som nemohol kaziť papier, v čom by som trávil tieto dlhé dni.“

22. novembra 1926 sa Kukučín z Lipiku pýtal listovne Štefana Krčméryho, či prijímajú ešte beletriu. (Listy Štefanovi Krčmérymu sú z odpisu K. Truchlíka z jeho súkromného archívu.)

30. novembra 1926 píše v liste z Lipika tomu istému adresátovi:

„… Čo sa týka druhej práce, keď bude hotová, pošlem Vám ju, Nár. novinám, ak ešte budú žiť. Ak nie, odložte ju do stolíka, ak sa im hodia, pre Pohľady. Nechcel by, aby mali Pohľady nepríjemnosti pre narážky a tendencie, čo sú tam. Uverejniť by Vám ju neradil toho roku. Práca, ktorú máte, nie je hotová, hoc tvorí akýsi zaokrúhlený celok. Mienil som napísať druhú čiastku. Tú by Vám vyhotovil behom 1927. roku. I táto do Nár. novín tiež by mala dostať II. čiastku, keď by ju vypracoval, hoc tiež tvorí ako-tak zaokrúhlenú vec…“

V liste z 13. januára 1927 z Lipiku tomu istému adresátovi Kukučín vyslovuje síce svoju nespokojnosť s vydávaním Rozmajrínového mládnika v Národných novinách, ale pretože nám je rukopis neznámy, musíme brať toto publikovanie za základný text pri vydávaní:

„… Ďakujem Vám za vývody o železiarstve; uvidíme, čo dr. Daxner pošle. V Nár. Novinách, ako vidím, vyšla, či počala vychodiť moja rozprávka. Ale sa tu i tu nájde chybička, že by z kože vyskočil, keď premúdry sadzač „opravuje“ a zvrtne celý zmysel. Nebude to dáky preoblečený univerzitný profesor, ktorý „dělá“ ve filológii? Keby bol bližej, pýtal by korektúru pre seba, ak nemá tam kto korigovať!…

A Vy ma naháňať tatarcom? Nebude priveľa z jedného pera také dlhé klobásy do roka? Či sa neprije ľuďom požívať toľko odrazu zo zosmradnutej zdochliny? Bol by chcel dať pokračovanie Košútok, ale sú technické ťažkosti. Ak by Vám predsa veľmi súrilo, tak jedno slovo a pousilujem sa zhlobiť to do apríla čo ako. Kde nebudem môcť preskočiť, ako je to teraz zákon. Tedy čakám pokyn po tieto dni…“

6. februára 1927 píše tomu istému adresátovi z Lipika:

„V minulom čísle som sa trochu…… pre pokračovanie Košútok. Teraz sa mi ukazuje vec prajnejšia. Som skoro istý, že II. dielik Vám budem môcť doposlať do počiatku apríla. Nebol som si istý, ale vidím teraz, že ho ešte uvládzem do tých čias. Musím Vás upozorniť, že tento vynde ešte dlhší, hádam až 200 mojich písaných stránok. Ja za to nemôžem, že to rastie pod rukami, čo ho ako stláčam. Ako vypadne? Napred nemôžem nič povedať. Uvidíte sami. Za ním musím urobiť pauzičku, zhľadávam dáta. Z našej literatúry neviete nič o našich povstaniach 1848 — 49 mimo Dohnányho a Plecháňa? Najmä III. ťaženie, v tôni skryté leží!“

6. júna 1927 píše tomu istému adresátovi z Lipika o Klbkách, (list je v LAMS v Martine):

„… Veľmi ma potešilo, že Klbká Vám neboli na oštaru, lebo sa ich ozaj primnoho namotalo. Tým lepšie, ak mohli pomôcť Vám z rozpakov. Len či toho tak ako je, nebude primoc! Toľká revolúcia mohla by pobúriť Vašich čitateľov.“

19. marca 1927 píše tomu istému adresátovi z Lipika:

„… V nej som našiel (Humpolyho monografii) všetko veci veľmi interesantné a o železiarstve naozaj zprávy dosť podrobné. Vtedy i Maďari písali trochu slušnejšie o Slovákoch, hoc už prifarbovali kde ako mohli a ťahali na svoju stranu…“

17. júla 1927 píše z Martina Emílii Krznarićovej (list je v LAMS v Martine):

„Tieto tri-štyri dni som bol zamestnaný v knižnici, kde som si vyberal, čo budem potrebovať, lebo knihy, ktoré nie sú unikátne, pošlú mi do Lipika.“

12. augusta 1927 píše Brankovi Nižetićovi z Lipika (list je v LAMS v Martine):

„… Včera v noci som prišiel do Lipika po 6 týždňoch neprítomnosti, pretože som začiatkom júla odcestoval na Slovensko, kde som bol po celý čas. Moja manželka medzitým zostala v Lipiku… Keby bola išla so mnou, boli by sme tam zostali asi do konca októbra. Takto som sa ponáhľal späť, len čo som urobil nejaké topografické vyšetrovanie, ktoré som potreboval pre jednu prácu. I pre mňa bolo cestovanie dosť ťažké v tejto prudkej kanikuli… Ak ma nezradí zdravie, mám vec, ktorá sa teraz tlačí v Slov. pohľadoch a odohráva sa už na Slovensku, len nie dnešnom, ale toho, do r. 1848 i prv. Vtedajší ľudia tiež pracovali na oslobodení a vytrpeli veľa, ale dostali za to malé ceny a porozumenie, lebo dnešná generácia trpí na veľkú megalomániu.“

V liste Krčmérymu asi z roku 1927 píše:

„… Budem hľadieť vyhovieť Vám i v druhej veci, v príspevku do Pohľadov. Azda sa mi podarí obstrihať prípadné rozvláčnosti.“

Napokon tomu istému adresátovi píše v marci 1928 z Lipika:

„Práve som zakončil niečo a chystal som sa pýtať si od Vás Steinera poťažne Beniczkého, aby si to poprečitoval dôkladnejšie. Tu Vaša žiadosť premenila moje plány. Ja Vám môžem dať len pokračovanie toho, čo bolo dosial. Nový odsek obnáša 200 mojich strán a nedá sa rozdeliť na dvoje. To by bolo zase ako Klbká, hádam i dlhšie…“

Úryvky z Kukučínovej korešpondencie čiastočne pomáhajú odhaľovať Kukučínovu prácu na týchto prózach. Uverejňujeme ich spoločne, lebo vytvárajú komplexný obraz o tejto časti Kukučínovho diela a prinášajú (s Kukučínovými stenografickými poznámkami, ktoré sú v LAMS v Martine) cenný materiál o procese Kukučínovej tvorby.

Poznámky k úprave textu

Jednotlivé zásahy uvádzame:

vínom… perím 9 — s vínom… s perím 12; si slnce hrá 23 — sa slnce hrá 31; kde 28 — keď 34; si 42 — sa 55; etu 52 — letu 69; ých 52 — tých 69.