Vlastný životopis

Štúr ešte zostal v Halle, keď ja som sa navrátil po roku do otčiny a prijal kaplánku v Liptovskom Sv. Mikuláši pričinením farára Michala Hodžu, môjho krajana a priateľa.

Tu dal vytlačiť r. 1840 Gašpar Fejérpataky v Levoči moje Bájky, dielco dvojhárkové, na svoje útraty.

Hoc priateľ Hodža zachádzal so mnou ako s bratom, omínalo ma predsa odvislé postavenie a ešte väčšmi to, že jeho smelá a živá výrečnosť zatieňovala moje ostýchavé, na svetské reči sa ponášajúce kázne.

Preto rád som prijal r. 1841 pozvanie za farára do Rankoviec v abaujskej župe.

Tu ale zasiahla ma čoskoro osudná rana. Vypukol požiar. Zhorela mi drevená fara až do základov a spolu škola i chrám.

Čo tu robiť? Cirkev síce mala svoje kapitály, tie však boli všetky u inšpektora Samuela Sontaga v Rosanovciach, a tento na všetky strany zadĺžený snovač vodil ma za nos a trýznil do zúfania. Keď som žiadal peniaze naspäť, hovoril, že mu ich len konvent vypovedať môže; a keď som ho oslovil, aby prišiel držať konvent, odkladal to bez konca. Zvolal som konvent sám, ale keď som mu oznámil menom konventu, že kapitály má zložiť, osopil sa na mňa i so ženou ako na paholka. Nemohol som počať s ním nič a len zo žobráčiek dal som prikryť chrám a vystaviť školu, do ktorej som sa potom utiahol spolu s učiteľom. Za ten čas býval som v sedliackom dome.