Jedovaté, so všetkou možnou surovosťou vedené hádky o reč utíšili až roku 1848 prišlé politické prevraty. Uhri si vydobyli temer úplnú neodvislosť od Rakúska, sedliaci boli pustení na slobodu, desiatok prestal: ale Uhorsko bolo pretvorené na Maďáriu, nemaďarské národy sa jatrili, ukazoval sa výhľad na borbu s mocou celodŕžavnou.
Pri všeobecnom ruchu Štúr a Hurban nemohli zostať nečinnými. Zlietli sa s inými daktorými Slovákmi do Lipt. Mikuláša k Hodžovi. Tam si vzali sami hodnosť zástupcov slovenského národa a vypracovali jeho menom 10. mája 1848 prosbu na snem, formulovali Žjadosti slovenskjeho národa. Tento plod politickej nezrelosti dali vytlačiť v Levoči a poslali kráľovi, snemu, palatínovi, uhorskému ministerstvu.
Toto, pretože sa už Srbi a Chorváti lapali zbroje, odpovedalo na „Žjadosti“ rozkazom zatknúť ich pôvodcov; a že tomu väčšiu vážnosť pripisovalo, než akú zasluhovalo, kázalo na odstrašenie stavať pri slovenských dedinách šibenice.
O autorovi
Jonáš Záborský
prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných…
Galéria obrázkov
Obrázok
