Vlastný životopis

Vídenský Denník boli noviny vládne, ale nosili firmu novín slobodných, neodvislých, ba vzdorosmerných, pre omámenie obecenstva, ktoré si obyčajne zapcháva uši, keď hovorí vláda. Založené r. 1850 mali zastávať princíp nemecko-centralického zriadenia dŕžavy oproti federalizmu Palackého a Havlíčka a orgánom týchto, Slovanovi a Constitutionelles Blatt aus Böhmen. Ich zakladateľ Bek mal tú ideu učiniť tieto noviny orgánom i vzdelaných Slovákov; našim Slovenským Novinám vytkol ten zámer pôsobiť na slovenský pospolitý ľud. Preto i mňa hneď pri príchode oslovil, aby som zdarilejšie práce oddával Vídenskému Denníku, do ktorého i on sám písal. Neučinil som to nikdy. Ovšem ale Hurban založil v tomto ultramontánskom orgáne stolicu svojej politickej premúdrosti.

Ukázalo sa potom čoskoro, že Bek rátal chybne. Denník bol obecenstvom odsúdený. Keď hlavný redaktor Votka, teraz jezuita, ukázal sa v Prahe, prchlo všetko od neho, nechali ho samotného v kaviarni. Lživá firma učinila noviny ešte nenávidenejšími. Lebo to nezostalo tajomstvom. Havlíček ho vyklebetil. Ani denunciácie a zatýkanie nepomohli novinám na nohy.

Ubúdaniu predplatiteľov chcel odpomôcť Bek premenou redaktora. Prepustil Votku a učinil jediným redaktorom doterajšieho spolupracovníka Hermenegilda Jirečka, ktorého brat Jozef bol v ministerstve duchovných záležitostí. Lež ani toto neudržalo noviny, museli zaniknúť.

Ale ich redaktor mladučký Jireček nemohol zostať bez chleba. Bek zaopatril svojmu láskavcovi podporu z tajného fondu i na literárny a beletristický časopis Vesnu. Pri ohlásení tohto časopisu položil i mňa, mimo vedomosti mojej, medzi spolupracovníkov. „Ako to?“ tážem sa ho, „ja vám i tak ničím prispieť nemôžem.“ „To sa ani nevyhľadáva,“ vetí Jireček. „Ide len o to, aby bolo o jedno meno viac.“ Takéto úskoky užívajú novinári! Tu ale všetko bolo márne. Nemohla sa udržať ani Vesna.

Už potom v akej miere klesala, v takej rástli ostrosti Bekove proti mne. Dával ma často volať a obsypal ma trpkými výčitkami: že nie som ani teplý, ani chladný; že o chlebe vlády píšem proti vláde; že nepovažujem naše noviny za orgán vlády, lež národa; že opozícia spokojnejšia je so mnou než vláda; že ja sa hodím len písať články pre konfiškovanie. Z toho som uzatváral, že ma chce odstrčiť a učiniť miesto bankrotovanému Jirečkovi.