ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď teda vypustil ostatné číslo Vesny, osvedčil som sa pred ním, že mu vďačne postúpim svoje miesto, len nech mi Bek iný úrad zaopatrí.

To isté osvedčil som i pred Bekom. Nelapil ma však kruteň tento za slovo, lež riekol, polykajúc sliny: „Nechejte to mne dělat.“

Myslel som, že teraz ani spať nebude pre mňa, ale zmýlil som sa. Miesto ponúknutia dákeho úradu písal mi v máji r. 1852, že od prvého júla bude len jeden redaktor pri novinách, aby som sa teda staral o iný úrad, lebo že môj plat s týmto dňom prestáva.

Idem k nemu osobne. „Známo vám,“ hovorím, „že žiadam vzdať sa redakcie, ku ktorej som bol len mravne donútený: stojím ale na tom, aby ma ministerstvo zaopatrilo.“

„Hovoril som o vás,“ odvetil zmätený Bek, „v ministerstve duchovných záležitostí; podajte rekurz a dajú vám katedru.“ To sa zrovnávalo s mojou žiadosťou, v ministerstve však o ničom nevedeli, ani mi neučinili žiadnu nádej.

Ponáhľam sa teda k Lakenbacherovi a rozprávam mu, čo sa stalo. On však otvorí oči a uisťuje ma s podivením, že ani o mne, ani o novinách našich v ministerstve zmienky nebolo.

Idem s tým k Bekovi naspäť. Bol taký zmätený, že nevedel, čo má odpovedať. Len to bľabotal, kúšuc si podľa svojej obyčaje spodnú gambu: „Druhýkrát, druhýkrát.“

Z toho, i z následku bolo vidno, že čin ten podujal na vlastnú ruku. Lebo úradoval som i po júli a tisíczlatový plat nebol mi pristavený.

Bol som tomu rád, lebo som chcel dočkať vo Viedni vytlačenie svojej, v tlači sa nachádzajúcej zbierky kázní pod menom Múdrosť života. Odhodlal som sa i po nezdare s básňami vydať ešte toto dielo na spoločné útraty s kníhkupcom Wenediktom.

Keď som ho ohlásil, písal mi Palárik, že on sám vezme desať výtlačkov, ak ho vydám po slovensky. Nepovolil som v tom preto, že evanjelici ešte i teraz kážu po česky. Že tento ohľad bol márny, poznal som pozdejšie. Nepredplatil sa naň ani jeden evanjelik, v Čechách mal som predplatiteľa jedného.

Hurban zatrúbil na poplach, odsúdil dielo ešte nevidené, vystríhal pred ním obecenstvo vo svojich Pohľadoch. To učinil i Radlinský, vydávajúci tiež kázne, v Katolíckych novinách.

Dielo sa potom predávalo na funty, ja som škodoval päťsto zlatých striebra.