Ohyzdné šprihaniny týchto odrodilcov na Slovákov dali nový smer mojej literárnej činnosti. Rozhorčený ich rečami, napísal som ódu Na Slovákov. Nesmel som ale ani pomyslieť, že by to bolo práve básnictvo. Lebo nič som si menej nepripisoval ako básnické schopnosti. Poslal som teda ódu, keď ma i po čase akosi prenikala, Kollárovi s doložením, že ju mám od jedného spolužiaka, že chce vedieť, čo o nej súdim, ja ale že sa uznávam za neschopného súdu. Prišlo mi neočakávane, keď Kollár ódu pochválil a zaklínal ma, aby som mu udal pôvodcu. Dal ju súčasne hneď vytlačiť v Zore na rok 1836 pod vymysleným menom Magurského. Súd obdivovaného Kollára nemohol mi byť ľahostajným. Odvrhol som teda slovíčkarskú nemeckú filozofiu a chopil som sa vcele lýry.
Písal som však okrem ód i bájky. Tieto zase pochválil učený Adam Hlovík, giraltovský farár a senior. Písal mi, že ich hneď dal synom svojim učiť sa spamäti. Nová pohnútka k básnickému spisovateľstvu.
O autorovi
Jonáš Záborský
prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných…
Galéria obrázkov
Obrázok
