Keď som postúpil do filozofie, ktorá vtedy trvala dva roky, dal som sa zapísať do slovenskej spoločnosti, založenej Slavkovským, opatrovanej profesorom Benediktym. Stalo sa to len z nahovárania spolužiakov; preto som i vystúpil po roku. Benedikty povolá ma v tejto záležitosti k sebe a tázal sa ma, prečo som vystúpil? „Preto,“ odvetil som, „že po slovensky viem, koľko vedieť potrebujem.“ „Či tak?“ pokrútil nad tým hlavou ľúbezný, všeobecne milovaný a ctený muž. „Teda to len chlieb treba mať pred očima?“ To bol pre mňa hlas z neba. Od tej chvíle zmocnila sa ma taká národná horlivosť, že sa stala smerodajnou pre celý môj život, podnetom všetkých mojich ďalších skutkov a postupov, keď ten potom, ktorý ma podnietil, opustil národ.
O autorovi
Jonáš Záborský
prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných…
Galéria obrázkov
Obrázok
