Aby som sa lepšie uspôsobil k nemu, zanechal som r. 1839 kaplánku a šiel som na univerzitu hallskú, majúc pred očima väčšie zdokonalenie i skúsenosť.
Na ceste som sa presvedčil, akú pozornosť vzbudila moja óda Na Slovákov. Kamkoľvek som prišiel, do Pešti, Prešporku, Viedne, všade mi kládli o nej otázky národovci i odrodilci, s dobrým i zlým úmyslom.
Čo som videl menovite vo Viedni, v Prahe, v Drážďanoch umelecké diela každého druhu, maľby, sochy, budovy, to zaslúžilo vynaložené útraty.
Skúsenosť tiež bola vzdelávateľná a poučná. Pôda v nemeckej zemi je akási suchá a neúrodná, ale pilne obrobená. Ideš medzi samými úrodnými stromami, ktoré keď obrodia, povstáva veľká lacnota ovocia. Všade nájdeš domy, záhrady, hostince, ako bys' nevychádzal z dákej nekonečne rozvlečenej dediny. Ľud žije o strave biednej, ale zato sa zadivíš na jeho duchovnom vzdelaní. Osveta, pestovaná školami a podporovaná rozliatymi, všade prehojnými knihami objala celý národ, prenikla až do najnižších tried. Videl som valacha, čítajúceho za ovcami knižku. Našej zversky nevedomej sprostače tam neuzrieš. Sedliak, keď príde na pohár piva do hostinca, siahne predovšetkým po novinách. Mládenec, ktorý ti čistí čižmy, povie ti zovrubne, čo píšu noviny. Chrámy oproti tomu uvidíš všade také zanedbané, ako by nastávalo ich celkové spustnutie. Nemec stará sa len o to, aby mnoho vedel a aby sa v rúchu objavil dôstojne.
Spevnosť tiež stratil ľud nemecký vcele. Na poli nikdy nepočuješ spev. Národných piesní naskrze niet. Ľud sám nebásni, ale spieva len z kníh, ak čo kedy spieva. Z toho vidno, že so vzdelanosťou národné básnenie prestáva.
Ostatne zeme katolícke vyznačujú sa úhľadnejšími chrámami, evanjelické väčšou osvetou. Pravda to vôbec známa, ktorú i moja skúsenosť na ceste do Halle potvrdila.